Nepekné tajomstvo pod Lomničákom 2

Kto sa vyberie pešo na Lomnický štít cez Cmiter a má pritom oči otvorené, nemôže si nevšimnúť hromady rôzneho odpadu ako pamiatku na výstavbu observatória a lanovky. Toto smetisko som vo svojom prvom príspevku z novembra 2019 nazval „nepekným tajomstvom“. Teraz sa k nemu vraciam, pretože to „nepekné tajomstvo“ sa poodhalilo.

Nedávno mi totiž môj kamarát poslal odkaz na galériu aktuálnych fotografií z jednej z webových kamier na vrchole Lomnického štítu, že aby som posúdil, o čo ide. Na prvý pohľad som v strede rozoznal Vidlový hrebeň, napravo od neho stožiar vysokého napätia a medzi nimi našu výstupovú trasu od Cmitera, ktorú sme spolu absolvovali pred viac než 20-timi rokmi. Potom som si však v ľavej dolnej časti všimol nápadný hnedý fľak, zvýraznený belobou zasnežených skál.

Pohľad cez webkameru z Lomničáku na východ.
Nechutný, ale pravdivý. Dôkaz o tom, že
na Lomničáku máme "observatórium". 
Koľká poézia a symbolika!
(Link na celú fotogalériu je na konci príspevku)

Spomenul som si na hnedé fľaky na skalách počas nášho spomínaného výstupu a bolo mi jasné, že čistiareň odpadových vôd na štíte ani po dvadsiatich rokoch nefunguje. Napriek tomu, že za posledných 20 rokov sa na vrchole Lomničáku dosť modernizovalo – okrem adrenalínovej vyhliadky pribudla kaviareň a dva apartmány - a štít je aj napriek astronomickým cenám za lanovku celoročne plný návštevníkov. Pribudli aj webové kamery. A vďaka jednej z nich, zrejme nedopatrením nasmerovanej k výusti odpadových vôd z observatória, teraz svet môže vidieť to, čo nemal vidieť nikto. 

Finále výstupovej trasy na Lomničák popod Vidlový hrebeň.
Na skalách vidno hnedé fľaky od odpadovej vody. Vtedy
sme ich videli iba my (september 2004)

Detail skál, znečistených odpadovou vodou

Výusť odpadových vôd na Lomničáku

V súvislosti s Lomničákom som si spomenul na istého youtubera, ktorý minulý rok zverejnil video z výstupu na Lomničák práve cez Cmiter. Pri výstupe skalnatým terénom si pochvaľoval, že na niekoľkých miestach našiel pramenitú vodu. Vraj keby to bol vedel, nebral by si na výstup štyri litre vody, ale iba jeden. Tak som mu napísal, že inšpirovať verejnosť, aby chlemtala zriedené splašky, nie je dobrý nápad. Poďakoval sa mi za upozornenie, vraj ho to nenapadlo. Koľko je však takých, ktorých to tiež nenapadne a ktorých nikto neupozorní!

Čistiareň odpadových vôd na Lomnickom štíte bola (alebo mala byť) rekonštruovaná ešte v roku 2008 (viď 1). Netuším, čo všetko sa s ňou v roku 2008 a po ňom udialo, ale teraz sú prevádzkové problémy čistiarne evidentné a dokonca už aj verejné. Tie obrázky z webkamery sú v príkrom rozpore s bombastickými reklamami o tom, ako je na štíte bohovsky a ako si tam hore treba užiť romantiku (viď 2). Tie obrázky z webkamery sú odvrátenou tvárou všetkej tej romantiky, na ktorú sa nikto nechce pozerať. Keď sa roztopí sneh a prídu jarné dažde, tak sa nepochybne niečo spláchne do doliny, čo si zrejme kompetentní aj želajú, ale problém tým vyriešený rozhodne nebude.  

Bude zaujímavé sledovať, či tú webkameru niekto náhodou alebo cielene neposunie alebo nepremiestni tak, aby bola tá hnedá hrôza mimo obraz. Lebo podľa indícií nie sme prví, kto si to všimol. Takže je len otázka krátkeho času, kedy a čo sa udeje.

Pre porovnanie sa ešte pozrieme na chatu pod Rysmi, ktorá sa pýši tzv. panoramatickou latrínou. Ide o maľovanú kadibúdu s lavičkou, prichytenú ku skale oceľovými lanami. Podľa chatára Viktora Beránka patrí tento výtvor medzi 100 najzaujímavejších a najkrajších záchodov na celom svete. Vraj v zahraničí vyšla kniha s touto tématikou. Avšak na rozdiel od Lomničáku tu nie je ani elektrina, ani dostatok vody a ani vykúrené priestory na vybudovanie modernej a spoľahlivej čistiarne odpadových vôd. Okrem toho chata funguje iba zopár mesiacov v roku. Zato sem chodia mraky návštevníkov a každý z nich – napriek všetkým svojím osobnostným kvalitám – je v podstate iba živočích a musí sa podriaďovať živočíšnym zákonom. A na Tatranských chatách sú podmienky na sústredené zneškodňovanie ľudských výlučkov značne obmedzené.

Ekológia si však vždy nakoniec nájde cestu!

Panoramatická latrína, či skôr "observatórium"
pri chate pod Rysmi. Romantika a krásne výhľady. 
Kto by si to nechcel skúsiť? (leto 2009)

Keď však návštevník maľovanej
kadibúdy pri zasnenom pohľade
na hory cez presklenenú prednú
stenu sklopí pohľad smerom dole,
tak je romantika preč.

Ikonickú latrínu ešte v októbri 2023 strhla víchrica, avšak na jej mieste sa už buduje nová, ekologická, kompostovacia (viď 3). O spracovanie exkrementov by sa mali postarať dážďovky. Hotová by mala byť ešte tento rok v lete. 

6-tonová kovová konštrukcia novej ekologickej
latríny je už na svojom mieste. 

Ktovie, možno budú tie dažďovky špeciálne trénované na nízke teploty. Alebo sa vždy na jar prinesú nové. Tam hore sú zimy dlhé a mrazivé, čo sú ideálne podmienky pre znefunkčnenie aj tej najdokonalejšej technológie. Takže aj tak najdôležitejším zostáva ľudský faktor.

Tak ako aj na Lomničáku, napriek všetkým vymoženostiam, ktoré sú tam k dispozícii.

Poznámka: Pár hodín po zverejnení tohto príspevku bola dotyčná webová kamera na Lomničáku vypnutá.

Foto: P.Vyskočil, S.Klaučo. Posledný obrázok prevzatý z N.Času (viď 3)

Doporučené referencie:

1. Avízo novej ČOV na Lomničáku z r.2008:

https://domov.sme.sk/c/3910633/na-lomnickom-stite-bude-nova-cistiaren-odpadovych-vod.html

2. Reklama na „nebeskú romantiku“ na Lomničáku z r.2021:

https://globalnews.sk/cestovanie/stravit-noc-v-najvyssie-polozenej-izbe-v-strednej-europe-mozete-na-lomnickom-stite/

3. Nové ekologické toalety na chate pod Rysmi:

https://www.startitup.sk/legendarna-latrina-pri-chate-pod-rysmi-je-minulostou-postavia-tam-taketo-toalety/

https://www.cas.sk/clanok/3015671/ikonicku-latrinu-pod-rysmi-nahradi-novinka-chatar-beranek-je-skepticky-je-tu-zasadny-problem/

Limk na webkameru:

https://www.vt.sk/stredisko/info-o-stredisku/webkamery/lomnicky-stit-ii-2634-m-nm

Link na fotogalériu z tohoročnej zimy:

https://photos.app.goo.gl/tm7jyJRVxgoLEcD9A

Nepekné tajomstvo pod Lomničákom

Do Vysokých Tatier chodí spústa ľudí. Obdivujú nádherné scenérie, zhlboka vdychujú ostrý tatranský vzduch, naháňajú adrenalín, popri tom trúsia odpadky, iní ich potom zbierajú a podaktorí zakresľujú do máp, kde ešte treba zbierať. A prichádzajú na neuveriteľné veci.

V r.2004 sa takéto mapovanie uskutočnilo v okolí Lomnického štítu. Mal som vtedy tú česť zúčastniť sa. Zdokumentovalo sa napríklad rozsiahle smetisko za Skalnatou chatou a rôznorodý odpad prakticky po celej Skalnatej doline, pričom sa zďaleka nejednalo len o nejaké konzervy od turistov. Výrazne dominoval stavebný odpad, zjavne súvisiaci s budovou lanovky na Skalnatom plese, s lanovkou na Lomnické sedlo a hlavne s budovou observatória na Lomnickom štíte.

Jedno septembrové dopoludnie vyrážame od Skalnatého plesa a stúpame smerom na Lomničák. Nie však vľavo tradičnou výstupovou trasou cez Lomnické sedlo, ale vpravo, cez Lievikový kotol a tzv. Cmiter, najvyššiu terasu Skalnatej doliny pod úpätím Vidlových veží. 

Terén postupne naberá na strmosti, skala je lámavá. Tu, ďaleko od turistických chodníkov a značiek, nachádzame prvé známky „dávnej civilizácie“ – hrdzavé plechy, tyče a rúrky, kusy lán, závažia z lanovky a aj hrdzavé kovové monštrum, ktoré malo byť starým vykurovacím kotlom na uhlie. Odkiaľ? No predsa z vrcholu Lomnického štítu.

Lanovka na Lomnický štít sa začala budovať už v r.1934. Na štíte sa okrem hornej stanice lanovky zriadila meteorologická stanica a neskôr aj astronomické observatórium. Samozrejme, všetko nepotrebné počas výstavby a neskôr aj prevádzky objektov zhrmelo do doliny, väčšinou práve do Cmitera a niečo zletelo aj do susednej Malej Studenej doliny a do Veľkej Zmrzlej doliny (cez Medené lávky). V tom čase to samozrejme nikto neriešil a dnes už o tom verejnosť nemá prakticky žiadne dostupné informácie.

Vystupujeme nad Lievikový kotol a popod Vidlový hrebeň mierime na vrchol. Neverím vlastným očiam. Nachádzame ďalší kovový šrot, kusy drôtov, plastov, lepenkovej krytiny, laná, starú elektroniku a dokonca kusy olova, zrejme z vedeckých zariadení, ledva sa dajú zodvihnúť. V miestach kde je suť nachádzame primiešanú škváru a koks ešte z čias, keď sa na vrchole kúrilo uhlím. Tony odpadového materiálu v srdci TANAPu! A pomedzi to všetko sa vinú pásy hnedého povlaku na skalách, pochádzajúceho z nedostatočne vyčistenej odpadovej vody, stekajúcej po úbočí od budovy observatória.

Na vrchol prichádzame vo večerných hodinách. Okrem niekoľkých pracovníkov tu už niet nikoho. 

Je nám dovolené prenocovať v jednej z miestností pracoviska. V noci prichádza zmena počasia. Zobúdzame sa do hmly a silného vetra. Lanovka nepremáva a my musíme čakať až do poobedia, kým nás služobná jazda lanovky pri značnom kymácaní konečne nedopraví späť na Skalnaté pleso.

K samotnému výstupu je potrebné zdôrazniť, že výstupová trasa cez Cmiter, rovnako ako aj ostatné výstupové trasy na Lomničák, je možné absolvovať iba s horským vodcom. Aj my sme ho mali. Navyše, trasa cez Cmiter predstavuje strmý a dosť rozlámaný terén pri prevýšení takmer 900 metrov, nie sú tu žiadne reťaze a neznalosť terénu môže hlavne pri nečakanom zhoršení počasia skončiť fatálne. Ako výstupová trasa sa používa len zriedka, hlavne v zime, kedy sneh pozakrýva všetok ten megabordel, ktorý by tu v TANAPe sotva niekto očakával.

Čo však s tým? Náborom dobrovoľných zberačov odpadkov s plastovými vrecami riskujeme ich zdravie a životy a nevyriešime nič. Je potrebné investovať, postaviť provizórnu lanovku, zabezpečiť vrtuľník, zabezpečiť ľudí schopných pohybovať sa v exponovanom teréne a hlavne zohnať ochotného investora. Doteraz sa na to nikto neodhodlal a v dohľadnom čase zrejme ani neodhodlá. Veď čo oko nevidí, srdce nebolí.

Alebo žeby predsa?

Foto: P.Vyskočil, S.Klaučo

Použité zdroje:

Klaučo, S.a kol.: Mapovanie znečistenia v okolí Lomnického štítu. Záverečná správa expertíznej štúdie. SKOV – Služba pre kvalitu a ochranu vôd, Bratislava, 2005

História lanovej dráhy: Tatranská Lomnica – Lomnický štít. https://lanovky.sk/?page=rep&id=48