Podivuhodné premeny Biskupického ramena 2

 Po takmer troch rokoch ma zvedavosť opäť vyhnala k Biskupickému ramenu. V príspevku z novembra 2019 som okrem iného popísal isté „ekologické“ aktivity, ktorých výsledkom malo byť vyvrcholenie dlhodobých snáh nadšencov o opätovné sprietočnenie tohto už takmer zaniknutého dunajského ramena pod Bratislavou. Tieto aktivity skončili tak, že sa minuli nejaké zbytočné peniaze, pár ľudí sa navzájom potľapkalo po pleci a ramenu sa nepomohlo. Teraz sa však schyľuje k niečomu serióznejšiemu.

Už v roku 2018 sa objavila správa, že sa v rámci projektu Diaľnica D4 Bratislava, Jarovce - Ivanka sever, projekt kompenzačných opatrení“ začalo pracovať na revitalizácii Biskupického ramena, do ktorého bude privedená voda priamo z Dunaja prostredníctvom nového prívodného kanála.Má sa tým dosiahnuť aj zlepšenie zásobovania zavlažovacích kanálov horného Žitného ostrova vodou s možnosťou regulácie privádzaného množstva vody, najmä počas povodňových stavov. V novembri 2019 bol spomínaný prívodný kanál už hotový. Dnes je v mapách označený ako „Micherova zátoka“. Nátok vody cez regulačný stupeň do Biskupického ramena je prakticky hotový, ale zatiaľ nie je v prevádzke.

Aktuálna mapka Biskupického ramena a okolia.

Micherova zátoka (november 2019)

Prítok vody z Micherovej zátoky cez regulačný stupeň, zabudovaný v hrádzi (júl 2022).

Výtok vody z regulačného stupňa do Biskupického ramena. Podobne, ako aj zo strany Micherovej zátoky, je aj tu kanál dočasne prehradený zemným „štupľom“.

Prístupová panelová cesta na ostrov Kopáč od severu križuje Biskupické rameno v jeho hornej časti. Pôvodne tu bol vybudovaný regulačný stupeň, ktorý sa však nikdy nesprevádzkoval. Teraz na jeho mieste vybudovali betónový most a voda v ramene môže pod ním voľne pretekať.

Prístupová panelová cesta na ostrov Kopáč od severu.
Naokolo je nepreniknuteľná džungľa.

Betónový most namiesto pôvodného regulačného stupňa (hate)
s impozantnou brezou v jeho blízkosti.

Voľná hladina ramena pod mostom.

Pohľad z mosta na hornú časť Biskupického ramena.
Hustá vegetácia čoraz viac zakrýva jeho hladinu.

Zhruba v strede Biskupického ramena, na jeho najužšom mieste, bol pred rokmi vybudovaný podobný zbytočný regulačný stupeň. Teraz je beznádejne zarastený vegetáciou. Kúsok od neho však pokračujú práce na prehĺbení nového koryta, kadiaľ potečie voda Biskupického ramena ďalej okolo ostrova Kopáč do ľavostranného priesakového kanála VD Gabčíkovo a ďalej do zavlažovacích kanálov Žitného ostrova.

Pôvodný zbytočný regulačný stupeň, zneprístupnený hustou vegetáciou.

Nová prebágrovaná časť koryta (smerom k ústiu ramena).

Pokračovanie novej časti koryta smerom k začiatku ramena.
Odlesnilo sa, nebágruje sa, zarástlo. Čo už...

Čoskoro aj tento zjavne dlho nepoužívaný
bager splynie s okolitou vegetáciou...

Celkovo sa táto oblasť na posledné roky zmenila. Pribudli nejaké informačné tabule a neďaleko horného konca Biskupického ramena je autom dostupné občerstvenie. Niektoré poľné cesty v okolí ramena a na ostrove Kopáč, donedávna tak príjemné, sú teraz rozjazdené a plné prachu, čo súvisí s prácami na Biskupickom ramene a na diaľnici D4. Modro značená trasa z Kalinkova do Slovnaftu donedávna viedla pozdĺž dolnej časti Biskupického ramena a potom na sever cez celý ostrov Kopáč, teraz je presmerovaná bližšie ku brehu Dunaja, pozdĺž Biskupickej a Micherovej zátoky. Les pozdĺž Biskupického ramena nebol nikdy taký hustý, ako je teraz. Neďaleko závory na prístupovej ceste od severu na ostrov Kopáč aj teraz parkovalo viacero áut, čo svedčí o pretrvávajúcom záujme o kúpanie v neďalekom jazierku, zvanom tiež Panský diel. Kým sme bývali v Prievoze, chodili sme sem s deťmi pomerne často. Pri ústí Biskupického ramena pod diaľničným mostom je cez pravostranný priesakový kanál VD Gabčíkovo vybudovaný na modro natretý cyklomostík, cez ktorý sa cyklisti z hrádze dostanú k výjazdovej rampe na diaľničný most a prostredníctvom bezpečnej cyklolávky pozdĺž diaľnice ponad Dunaj až do Petržalky. Napriek blízkosti diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 je tu všade vďaka protihlukovým bariéram a hustej vegetácii ticho a kľud.

Jedna z nových informačných tabúľ.

Aj takéto tabule tu sú.
Je dobré byť informovaný...

Diaľničný most ponad hrádzu a pod ním ústie Biskupického ramena
a modrá cyklolávka ponad ľavostranný priesakový kanál VD Gabčíkovo. 
Napravo zvírený prach z rozjazdenej poľnej cesty,

Začiatok ľavostranného priesakového kanála VD Gabčíkovo.

Príjemnou cestou po okraji ostrova Kopáč.

Netuším, ako dlho ešte budú trvať práce na Biskupickom ramene, ale vyzerá to ešte nadlho. Určite sem o nejaký ten rok zájdem. Tentoraz však budem menej písať a viac fotiť. A popritom, samozrejme, relaxovať.

Foto:  P.Vyskočil

Podivuhodné premeny Biskupického ramena

Za študentských čias sme vždy na jeseň pri nízkych stavoch vody chodili pešo suchými ramenami Dunaja z Bratislavy až do Hamuliakova, prípadne opačne. Vodné dielo Gabčíkovo však väčšinu ramennej sústavy pohltilo, vrátane známeho Ostrova Kormoránov. Biskupické rameno je jedno z mála ramien, ktoré sa v oblasti pod Bratislavou zachovali.

Horná časť Biskupického ramena

Biskupické rameno sa nachádza neďaleko Bratislavského Slovnaftu, bezprostredne pri známej prírodnej rezervácii Ostrov Kopáč s unikátnym lesostepným ekosystémom. 

Lesostep ostrova Kopáč

Mŕtve rameno ostrova Kopáč

Mŕtve rameno ostrova Kopáč

Labutie hniezdo na mŕtvom ramene

Kedysi Biskupickým ramenom viedla hlavná prúdnica Dunaja, neskôr si voda našla inú cestu. V rámci splavňovania Dunaja boli jeho ramená postupne od hlavného toku odrezané. Sústredením vody do hlavného koryta a výstavbou priehrad v Nemecku a v Rakúsku, ktorou sa zastavil prirodzený pohyb dnových štrkopieskov, sa zintenzívnila erózia dna a Dunaj sa postupne zahlboval, k čomu prispievalo aj občasné bagrovanie plavebnej dráhy. Tým v oblasti Biskupického ramena významne klesla aj hladina podzemných vôd, a to až o niekoľko metrov, čo postihlo aj tzv. mäkké lužné lesy priľahlého ostrova Kopáč. Z Biskupického ramena sa tak stalo izolované a prakticky suché zarastené koryto s čiernymi skládkami odpadu a na niekoľkých miestach predelené násypmi lesných ciest.

Podrobná história územia ostrova Kopáč a Biskupického ramena je popísaná v (1). Situácia ramennej sústavy pred výstavbou vodného diela Gabčíkovo a rozsah jej likvidácie je zrejmý z mapových príloh (7) a (8).

Myšlienkou revitalizácie Biskupického ramena sa nadšenci začali zaoberať už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Napokon z iniciatívy Asociácie priemyslu a ochrany prírody (APOP) vznikol projekt zavodnenia a sprietočnenia Biskupického ramena, v rámci ktorého sa okrem vyčistenia ramena mali uvedené násypy lesných ciest odstrániť, na ich mieste vybudovať tri stupne na reguláciu hladiny vody a do ramena sa mala priviesť dunajská voda z prívodného kanála chladiacich vôd pre Slovnaft. Malo sa tým pomôcť vysychajúcej vegetácii na ostrove Kopáč.

V r.1992 sa však uviedlo do prevádzky vodné dielo Gabčíkovo, čím došlo k opätovnému vzostupu hladín podzemnej vody. Voda sa konečne objavila aj v Biskupickom ramene, ktoré bolo v rámci budovania Hrušovskej zdrže zaústené do ľavostranného priesakového kanála vodného diela. Nad realizáciou projektu APOPu visel otáznik, či to ešte má vôbec zmysel. Podľa odborníkov však bolo potrebné hladinu v ramene zvýšiť ešte o ďalších 50 – 70 cm, takže sa dielo napokon do r.1998 zrealizovalo, a to za finančnej podpory Slovnaftu.

Stredná časť Biskupického ramena

Dolná časť Biskupického ramena

Prítok vody z prívodného kanála Slovnaftu do hornej časti Biskupického ramena

Podľa projektu sa malo do ramena privádzať minimálne 300 l/s vody, počas vegetačného obdobia zhruba dvojnásobok. V skutočnosti sa do ramena privádzala zhruba iba desatina požadovaného minima. V r.2003 bol v denníku SME publikovaný článok o Biskupickom ramene a o nefunkčnosti vybudovaného ekologického diela (viď (2) a (3)). Následne Slovnaft krátkodobo zvýšil prítok vody do ramena na 170 l/s a neskôr na 110 l/s a potom už len stále menej a menej. V r.2017 sa do ramena privádzalo v priemere už len 7,3 l/s, čo nestačí ani na pokrytie výparu z hladiny v ramene (viď (4)). 

Prakticky nulový prietok na druhom (strednom,) regulačnom stupni

Prakticky stojatá voda pri dolnej výusti Biskupického ramena do ľavostranného priesakového kanála vodného diela Gabčíkovo

Pri mojej poslednej návšteve v novembri 2019 bol prívodný kanál sčasti suchý, sčasti zatopený vzdutou vodou v dôsledku upchatia rúry pod cestným premostením.

Súčasný stav prítoku Slovnaftskej vody do Biskupického
ramena - suchá dolná časť prívodného kanála ...

... a horná "upchatá" časť prívodného kanála

V tom období som sa problematikou Biskupického ramena ako konzultant intenzívne zaoberal. Chodil som do terénu, písal som hodnotenia, návrhy, zúčastňoval som sa rôznych porád, ale všetko bolo zbytočné, pretože Slovnaft v rámci svojich úsporných opatrení postupne znižoval množstvo vody pre svoju potrebu a tým sa znižoval aj podiel vody pre Biskupické rameno. Hlavný problém však bol v tom, že na troch regulačných stupňoch sa mal osadením tzv. provizórnych hradidiel (fošní) regulovať vzostup hladiny na predpísanú výšku, avšak tieto hradidlá nikdy neboli osadené, takže požadovaný vzostup hladiny sa nikdy nedosiahol. V podstate sa to ani nedá, keďže voda v ramene takmer netečie, alebo tečie v úplne inom hydrologickom režime, aký predpokladali projektanti. Za istých podmienok totiž voda do ramena nateká zhora i zdola a kdesi v prostriedku sa stráca. Nepochybne aj pričinením tzv. hydraulickej clony Slovnaftu, slúžiacej na ochranu podzemných vôd horného Žitného ostrova pred ropnými látkami.

O ekologickom diele na Biskupickom ramene sa svojho času zo strany APOPu a Slovnaftu písalo v superlatívoch. Áno, ako divadielko pre vytvorenie ekologického imidžu toto dielko určite splnilo svoju historickú úlohu...

V r.2018 sa objavila správa, že sa v rámci projektu Diaľnica D4 Bratislava, Jarovce - Ivanka sever, projekt kompenzačných opatrení“ začalo pracovať na revitalizácii Biskupického ramena, do ktorého bude privedená voda priamo z Dunaja prostredníctvom nového prívodného kanála (viď (5) a (9)). Táto revitalizácia by mala byť konečne plnohodnotná, nielen kozmetická. Dosiahne sa tým aj zlepšenie zásobovania zavlažovacích kanálov horného Žitného ostrova vodou s možnosťou regulácie privádzaného množstva vody, najmä počas povodňových stavov. Tento zámer bol zo strany Slovenského Vodohospodárskeho podniku spracovaný formou štúdie ešte v r.2002 (viď 6)) a vlastne až teraz dostáva reálnu podobu.

Nový prívodný kanál vody priamo z Dunaja pre Biskupické rameno

Budúci regulačný stupeň na prívode Dunajskej vody

Horné zakončenie Biskupického ramena - niekde tu bude pritekať Dunajská voda

Po ukončení prác na revitalizácii bude Biskupické rameno nepochybne hodné ďalšieho príspevku do tohto blogu.

Foto: P.Vyskočil

Použité zdroje:

1) PIŠÚT, P., TIMÁR, G.: História územia ostrova Kopáč, Bratislava 2007http://sas2.elte.hu/tg/Pisut_Timar_Historia_uzemia_ostrova_kopac.pdf

2) INGRID DROZDÍKOVÁ: Ani po šiestich rokoch dielo nefunguje. SME, 8. sep 2003. https://bratislava.sme.sk/c/1091413/ani-po-siestich-rokoch-dielo-nefunguje.html

3) Ad. Ani po šiestich rokoch dielo nefunguje. SME, 1. okt 2003 https://bratislava.sme.sk/c/1117745/reagovali-ste.html

4) Wikipedia: Biskupické rameno. https://sk.wikipedia.org/wiki/Biskupick%C3%A9_rameno

5) Dunajská voda vráti územiu život. Bratislavské noviny 20/2018 https://e2fs.banoviny.sk/docs/2018/11/05/8e357e1b-0025-48a5-a073-2b1b2dc4c25b.pdf

6) Štúdia návrhov opatrení pre zlepšenie hladinového režimu podzemných vôd na hornom Žitnom ostrove. Slovenský Vodohospodársky podnik, š.p., OZ Povodie Dunaja Bratislava, február 2002.

7) Vodácka a rybárska mapa Dunaja. Mierka 1:50000. Slovenská Kartografia n.o. Bratislava v spolupráci so Zväzom turistiky SÚV ČSZTV, 1973.

8) Bratislavský Lesný park. Mama prímestskej rekreácie. Mierka 1:25000. Slovenská Kartografia Bratislavy v spolupráci s Klubom Slovenských turistov, 1991.

9) https://voda.oma.sk/biskupicke-rameno (Situácia nového prívodného kanála a jeho napojenie na Biskupické rameno)