Zobrazujú sa príspevky s označením Marianka. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Marianka. Zobraziť všetky príspevky

nedeľa 19. januára 2025

Keď matka príroda oškaredie

Príroda sa neustále mení a dostáva rôzne prívlastky: pekná, krásna, smutná, ospalá, svieža, liečivá, atď. Ale nikdy nie je sama osebe škaredá. Tento prívlastok jej dáva iba človek, a to tým, že ju urobí škaredou.


Netreba chodiť ďaleko. Nasledujúce fotografie sú z okruhu niekoľkých kilometrov od Marianky. Zámerne som nefotil všadeprítomné čierne skládky všelijakého odpadu, na tie sme si už tak nejako zvykli. Zameral som sa na stopy po tých, ktorí majú v popise práce o prírodu sa starať. A to tak, aby bola pre všetkých, nielen pre tých, ktorí z nej ťažia, či už za pomoci motorovej píly, alebo poľovníckej pušky. Tak, aby návštevník či turista neprichádzal z prírody smutnejší, ako do nej vchádzal, a aby sme sa nemuseli falošne utešovať, že veď exploatácia prírody musí byť škaredá, lebo inak sa to nedá.

Dá sa!

Ak sa v lese ťaží drevo, použijú sa lesné cesty, ktoré sa za daždivého počasia rozbahnia. Nestalo by sa tak, keby sa tieto cesty občas posypali drveným kameňom, alebo keby sa ťažba realizovala za priaznivejšieho počasia. 

Táto cesta je frekventovanou turistickou trasou a cyklotrasou.
Pri ťažbe dreva sa mení na takéto rozbahnené trasovisko.
Keď do neho pripadne aj mokrý sneh, stáva sa
táto cesta nepriechodnou a neprejazdnou.

Táto malebná čistinka...

...poslúžila lesným mechanizmom ako skratka a tak
prestala byť malebná. No a čo?

Vyťažené drevo sa odvezie a po ňom ostáva takýto svinčík.
Veď ono sa to aj tak nejako samo niekedy možno... a možno
aj nie!

Okolo tejto rozbahnenej cesty sa v čase fotenia
široko-ďaleko nijaká ťažba dreva nerealizovala.
Zato na konci cesty sa nachádza poľovnícky
posed. Ozbrojený poľovník si svoj veľactený
zelený zadok vyvezie až pod posed, vytrepe
sa hore a potom v ňom zákerne striehne na nič
netušiacu zver, aby si konečne zastrieľal do
niečoho živého a bezzbranného. Keď ho to
omrzí, naloží sa do auta a odíde. Okrem
prázdnych nábojníc a prázdnej fľašky
po ňom ostáva aj takáto škaredá cesta.  

Prakticky každý poľovnícky posed v okolí má pod sebou takúto
vyjazdenú "otočku" ako znak toho, že poľovníci sú leniví chodiť pešo.

Tieto škaredé pneumatiky...

...a ani túto ešte škaredšiu pneumatiku tu nezanechal náhodný
nedisciplínovaný vodič osobného auta. Pochádzajú z lesného
vozidla či traktora. Kto asi tak na týchto mechanizmoch
v lese jazdí? 

Takmer 100-ročný násyp bývalej lesnej železničky a na ňom hrdzavé
nefunkčné oplotenie zvernice, zrušenej ešte niekedy po nežnej
revolúcii. Rekultivácia terénu, alebo aspoň odstránenie starého
pletiva sa ani náhodou nekonalo a už sa konať ani nebude.
Asi v tom treba hľadať hlboký odkaz predošlých generácii!

Tento opustený ovocný sad je už vlastne tiež príroda, ktorá má svoj
vlastný pôvab a kde sa dá plnohodnotne relaxovať. Avšak takýto
opustený sad je takpovediac územím nikoho, ak nerátame
miestne poľovnícke združenie, ktoré zaujíma iba streľba na
pohyblivé terče. Tak prečo to hneď nezahnusiť takýmto obrovským
divokým hnojiskom? Dodnes sa sem vyváža hnoj z neďalekej
jazdiarne. Čo tam po nejakých podzemných vodách, poriadna
dávka živočíšneho dusíka im nezaškodí. Pritom ide o vysokokvalitné
hnojivo. Nechce sa mi veriť, žeby sa doteraz nikto serióznejšie
nezaoberal  myšlienkou jeho aplikácie na okolitých poliach.

Ak sa v lese poriadne rozprší, na mnohých lesných
cestách tečú pootoky vody a robia hlboké výmole.
Nedialo by sa tak, keby sa voda z lesných ciest
odvádzala odtokovými žľabmi a prahmi a keby sa
väčšie potoky aspoň z času  na čas v rámci
protipovodňových opatrení čistili, keďže okolie
Marianky nie je bezzásahovou zónou. Potom by
ani následky nedávnych povodní neboli až takéto!

Za obzvlášť škaredé pokladám súčasnú urputnú snahu vlády o presadenie stavby nerentabilného 12-kilometrového diaľničného tunela cez Malé Karpaty, dokonca za pomoci súdruhov z Číny! Táto stavba by na dlhé roky nedobre zmenila život v Marianke a celé jej prírodné okolie. Za situácie, keď Slovensko nie je ďaleko od krachu, keď dokončenie diaľnice z Bratislavy do Košíc je stále v nedohľadne a keď „len“ 7-kilometrový tunel Višňové sa stavia už viac než štvrťstoročie, možno hovoriť o nereálnom megalomanstve, v ktorom akékoľvek náladové opisy a prívlastky strácajú svoj zmysel. Tak ako sa stráca cit pre maličkosti, pre harmóniu a príroda ako taká, pekná či škaredá, sa berie len ako terénna prekážka pre kus asfaltky.

Človek je asi vnútorne ten najškaredší tvor na svete!    




Foto:  P.Vyskočil

 

utorok 7. januára 2025

Vrchná hora

Medzi Stupavou a Mariankou sa nachádza nenápadný kopec s čudesným názvom Vrchná hora s nadmorskou výškou len 282 m. Takmer zo všetkých strán je oblepený záhradkami, chatami a, samozrejme, plotmi, ktoré značne obmedzujú možnosti prístupu na jeho vrchol. A ten vrchol so svojimi slnkom zaliatými lúčkami mi jedného dňa zakýval, žeby nebolo od veci ho navštíviť a rozhliadnuť sa z neho po okolí.

Vrchná hora

Celé roky som okolo tohto kopca behával, bicykloval s deťmi a teraz sem chodím so psami. Pohyb okolo neho umožňujú nespevnené vozové cesty, väčšinou lemované plotmi. Až nedávno, na juhozápadnom svahu kopca, kde prevládajú nepriechodné listnaté lesíky, som si všimol nenápadný chodník, ťahajúci sa od cesty hore trávnatým svahom. Týmto chodníkom sme sa krátko pred vlaňajšími Vianocami spolu so synom Milanom a dvoma psami dostali do vrcholovej časti kopca, kde sa nám začala otvárať nečakane zaujímavá krajina.

Po ceste z Marianky na okraji záhradkárskej oblasti míňame
zosuv cesty po nedávnych povodniach

Vo vrcholových partiách je zreteľné terasovité formovanie terénu, svedčiace
o dlhodobom intenzívnom využívaní týchto pozemkov v minulosti.


Na viacerých miestach sú viditeľné odkryvy piesčitého podložia, na ktorých
sa nemalou mierou podieľala aj lokálna ťažba piesku na stavebné účely. 

Zistili sme, že Vrchná hora nie je len taký bezvýznamný kopček v predhorí Malých Karpát, ale je to územie európskeho významu s 3. stupňom ochrany, ktoré je od roku 2017 zaradené do sústavy európskych chránených území NATURA 2000. Budované je horninami z obdobia mladších treťohôr, ktoré sú pozostatkom ustupujúceho mora. Striedajú sa tu piesky s lavicami pevnejších pieskovcov, v ktorých možno nájsť mnoho odtlačkov a odliatkov jadier lastúrnikov a ulitníkov a zvyšky ich schránok, podobne ako na neďalekom Sandbergu na Devínskej Kobyle. Vyskytujú sa tu aj bochníkové pieskovcové konkrécie a časté sú aj polohy piesčitých riasových vápencov, rozpadnutých na veľké bloky. Na svahoch a vrcholových plošinách nachádzajú unikátne rastlinné spoločenstvá s množstvom chránených a vzácnych druhov rastlín aj živočíchov. Podmienky pre ich výskyt boli vytvárané už v 16. storočí, odkedy sa tu pestoval vinič.Tieto časy pripomína aj kaplnka, zasvätená sv. Urbanovi, patrónovi vinárov, postavená na úpätí Vrchnej hory na juhovýchodnom okraji Stupavy neďaleko križovatky ulíc Marianská a Slnečná. Vrcholové partie a severné svahy v minulosti pravdepodobne slúžili ako obecný pasienok. Po znárodnení v päťdesiatych rokoch 20. storočia boli viaceré vinice rozparcelované a premenené na záhrady. Zvyšné vinice na Vrchnej hore spustli, podobne ako postupne spustli aj všetky ostatné vinice a ovocné sady v širšom okolí Stupavy.

Podrobnejší popis Vrchnej hory je v doporučených referenciách č.1 až 5.

Tabuľka s vyznačením kategórie územia
a zakázaných činností

Napriek svojmu významu nenájdeme na Vrchnej hore ani informačnú tabuľu, ani náučný chodník, či turistické značky, len nenápadnú zelenú tabuľku a spleť chodníkov, u ktorých treba vedieť rozlíšiť, či ide o chodníky vyšliapané lesnou zverou, alebo či ich používajú aj ľudia. Ostatné je už vecou improvizácie a orientácie. Milan sa v priebehu výletu vytasil s GPS-kou, ale jeho úsilie hanebne zlyhalo. Výstup aj zostup sme riešili z lesnej vozovej cesty, ktorá sa tiahne juhozápadným úbočím kopca, a to od odbočky z Marianskej cesty ponad spomínanú kaplnku sv. Urbana až po záhradkárskú osadu neďaleko Marianky. Z tejto cesty je možné na niekoľkých miestach dostať sa na vrcholové partie kopca. Tam vás čakajú rozprávkové výhľady na všetky svetové strany. 

Výhľad na Stupavu

Výhľad na Devínsku Kobylu a Devínsku Novú Ves

Niektoré chodníky vyzerajú, ako keby boli udržiavané ...

Staršie osamelé stromy vyzerajú v tejto krajine obzvlášť pôsobivo

Hrad Pajštún

Nález oddychovej lavičky nás ubezpečuje, že to tu nie je až také opustené


Vždy ma poteší, keď vidím na strome vtáčiu búdku, alebo krmítko

Túto malebnú pešinku onedlho preruší pletivo záhradných plotov, ...

... ale aspoň je odtiaľto pekný výhľad na Malé Karpaty

Väčší odkryv piesčitého podložia, alebo pieskovisko,
na mapách značené ako Pieskovisko

Vrchná hora je Devínskej Kobyle podobná nielen výskytom vzácnej fauny, flóry, či skamenelín. Ide o územie, ktoré vzhľadom na chýbajúci manažment v minulosti (kosenie, pasenie) postupne zarastá náletovými kríkmi, čo vedie k poklesu populácii chránených druhov rastlin a živočíchov. Preto sa tu organizujú brigády, v rámci ktorých sa hlavne odstraňujú náletové kroviny (napr. vo februári 2022), alebo sa zbierajú odpadky a likvidujú sa zvyšky starých oplotení (napr. v marci 2024), pričom tieto podujatia majú aj formu exkurzií za účasti odborníkov (viď rdoporučené referencie č.6 a 7).

Treba veriť, že tomuto vzácnemu územiu sa raz dostane náležitá pozornosť a ochrana a že toto územie nebude nakoniec rozparcelované na stavebné pozemky a záhrady, ako to u nás býva zvykom.  


Foto:    P.Vyskočil



Doporučené referencie:


1. Mapa územia

https://mapy.cz/zakladni?source=osm&id=1067270879&x=17.0468449&y=48.2612870&z=17

2.Vrchná hora v sústave Natura 2000

https://www.sopsr.sk/natura/index.php?p=4&sec=5&kod=SKUEV0911

3.Stručný popis územia

https://ibot.sav.sk/usr/Ivet/docs/pdf15_A5knihazal.pdf

4.Podrobnejší popis územia

https://pastekar.blogspot.com/2019/06/vrchna-hora-pri-stupave.html

5.Nelesné rastlinné spooločenstvá územia

https://ibot.sav.sk/usr/Ivet/docs/Vrchna%20hora.pdf

6. a 7. Brigády na Vrchnej hore

https://www.stupava.sk/seniori/o-meste/aktuality-1/brigada-na-vrchnej-hore-uz-tuto-sobotu-5055sk.html

https://chkozahorie.sopsr.sk/brigada-na-vrchnej-hore-dopadla-na-vybornu/

sobota 7. decembra 2019

Ako si developer zub vylomil


Mala to byť rutinná záležitosť. V Marianke sa mali stavať akési čistiarne odpadových vôd a bolo treba zhodnotiť ich vplyv na Marianský potok. Tak som sa do toho pustil. Ukázalo sa však, že problém je oveľa zložitejší.

Do Marianky totiž prišiel developer, ktorý bez verejnej vyhlášky začal pripravovať územie bývalého kameňolomu na lokalite Panský les, získaného v reštitúcií, pre výstavbu 50 rodinných domov. Mal v pláne vytvoriť lukratívnu zónu, „Beverly Hills“ Marianky, so závorou a SBS-kou. Podľa pôvodného územného plánu mali byť na tomto mieste ihriská a športoviská, to sa však zrazu zmenilo na výstavbu rodinných domov. Majiteľov susedných pozemkov sa nikto nepýtal, či s výstavbou súhlasia. Prekážkou nebol ani nevyhovujúci stav jedinej prístupovej komunikácie, ktorá bola na tak veľké sídlisko príliš úzka. Developer si dokonca o pol kilometra posunul hranice chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty, ktorá prechádzala jeho pozemkom, a nezastavilo ho ani to, že pozemok bol Chráneným ložiskovým územím (bridlicový lom). Bez problémov ho rozparceloval na stavebné pozemky. A keďže v obci ešte nebola kanalizácia, navrhol postaviť dve čistiarne odpadových vôd a zaústiť ich do Marianského potoka, ktorý od Panského lesa preteká celou obcou a hlavne cez pamiatkovú zónu Svätého údolia. A Okresný úrad v Malackách na tie čistiarne veľkoryso vydal stavebné povolenie. Bez toho, aby od developera požadoval vyhodnotenie vplyvu stavby na životné prostredie (EIA), ako to v takýchto prípadoch ukladá zákon, alebo aspoň posúdenie vplyvu vypúšťania odpadových vôd na Marianský potok, čo je pre povolenie čistiarne minimum. Proste frajerina ako vyšitá. A zjavne dobre zaplatená.

Marianský potok, kaplnka a Svätá studňa

O posúdenie vplyvu vypúšťania na Marianský potok ma napokon požiadal Rímskokatolícky farský úrad v Marianke, ktorého pozemky susedia s lokalitou Panský les. Bolo to niekedy v r.2002 a v Marianke už bežala proti stavbe petičná akcia. Jedným z jej bodov bola ochrana Svätej studne, v blízkosti ktorej Mariansky potok preteká, a celého Svätého údolia, miesta so 700-ročnou tradíciou, kam prichádzajú veriaci z celého Slovenska i zo zahraničia (bližšie viď doporučené zdroje).

Sväté údolie

Z údajov, ktoré som mal k dispozícii, mi vyšlo, že Mariansky potok, či skôr potôčik, je príliš malý na to, aby bez problémov pojal odpadové vody z 50-tich domov. Okrem toho kvalita vody v potoku bola aj bez plánovaného vypúšťania cez limit a teda jeho ďalšie zaťaženie už nebolo ako odôvodniť. V tomto duchu som napísal aj požadované posúdenie. Dokonca som bol tak drzý, že som si za ním aj stál.
A to som nemal!
Najskôr mi volal dodávateľ ČOV a podráždene ma presviedčal, aká je ich technológia spoľahlivá, a že čo som si to vlastne dovolil kaziť im obchod. Potom ma volali z Marianky na akúsi poradu a neskôr na ďalšie. Developer všetkým oznámil, že si moje meno preveril, vraj nemám také a také osvedčenia a vraj dá môj pochybný posudok preveriť serióznym inštitúciám. Pritom nešetril invektívami a vyhrážal sa mi súdom. Nebol som však jediný, komu sa vyhrážali a nadávali, členovia petičného výboru i správca marianskej farnosti už o tom vedeli svoje.
K môjmu posudku a k situácii v Marianke vydal stanovisko Výskumný ústav vodného hospodárstva a Štátny Geologický ústav Dionýza Štúra. K technologickým záležitostiam sa síce nevyjadrovali, ale v zásade mi dali za pravdu. Len správca Marianského potoka, Slovenský Vodohospodársky podnik, sa k veci vyjadril asi v tom zmysle, že veď čistiareň odpadových vôd je ekologická stavba, tak čo mám za problém...
Krajský úrad napokon stavebné povolenie na čistiarne odpadových vôd zrušil. Developer sa nakoniec s obcou i s farnosťou dohodol, že odpadové vody budú odvádzané obecnou kanalizáciou, ktorá sa ešte len začínala budovať. Farský úrad a petičný výbor však trvali na tom, aby bola kanalizácia vedená mimo Sväté údolie, inak by mohla fungovať ako drenáž a došlo by k stiahnutiu podzemných vôd a k ohrozeniu výdatnosti studne. Túto možnosť potvrdil aj hydrogeologický prieskum, ktorý bol na podnet farského úradu započatý na Svätej studni, aby ju bolo možné legalizovať ako zdroj pitnej vody. Stal som sa členom riešiteľského tímu a dva roky som potom chodil do Marianky na pravidelné merania Svätej studne i Marianskeho potoka.
Ďalším problémom bolo to, že developer pri zemných prácach bez súhlasu úradov a v rozpore s vodným zákonom nahrnul hlinu do koryta Marianského potoka. V dôsledku toho bola voda v potoku po niekoľko mesiacov silne zakalená, dokonca na jednom úseku bola úplne vytlačená z koryta a tiekla po nespevnenej lesnej ceste.
Rozruch okolo výstavby v Marianke prekročil obecné hranice. Vznikla ďalšia petícia, tentoraz celoslovenská, „za ochranu prameňa Svätej studne, za zachovanie súčasného charakteru Svätého údolia a riadne prešetrenie zákonnosti vydaných územných a stavebných rozhodnutí IBV Marianka-Panský les“, ktorú podpísali desaťtisíce ľudí. Vecou sa dokonca zaoberala vláda, sám minister životného prostredia sa prišiel pozrieť, čo sa to v tej Marianke vlastne deje. A čuduj sa svete, zastavila sa vraj aj Jeho výsosť Vladimír Mečiar, aby v tomto „krízovom období“ pomojkal názorovo rozdelených mariančanov teplým slovom...
Zaujímavý bol postoj vtedajšieho starostu Marianky. Na poradách vystupoval ako hovorca developera, jeho zámery velkoryso podporoval a zástupcom petičného výboru nevedel prísť na meno. Sťažoval sa hlavne na správcu farnosti, vraj mu kvôli Panskému lesu „robil zle“, dokonca písal vtedajšiemu arcibiskupovi Sokolovi, aby si s farárom urobil poriadok. A aby toho nebolo málo, dal návrh zakázať verejnosti piť vodu zo Svätej studne. Aby vraj nedošlo k ohrozeniu zdravia obyvateľstva, nakoľko táto studňa nebola oficiálne vyhlásená ako zdroj pitnej vody. Pritom dobre vedel, že už bol zahájený spomínaný hydrogeologický prieskum a legalizácia studne bola len otázkou niekoľkých mesiacov. Skúste však také niečo zakázať tým tisíckam veriacich, ktorí sem už stáročia chodia zblízka aj zďaleka aj kvôli vode zo Svätej studne, lebo veria v jej uzdravujúce účinky! Pritom farský úrad kvalitu vody v studni pravidelne kontroloval a nikdy nebolo preukázané, žeby bola voda závadná.
Napokon sa prieskum ukončil a boli vytýčené a schválené pásma hygienickej ochrany, ktoré zahŕňali aj miesto plánovaného vyústenia odpadových vôd z Panského lesa. Tým bola hrozba „ekologických čističiek“ definitívne zažehnaná. Do studne bol osadený UV sterilizátor na zabezpečenie bakteriálnej nezávadnosti vody. Svätá studňa sa tak stala oficiálne zdrojom pitnej vody a výsledky analýz sa začali zverejňovať na prezentačnej tabuli neďaleko studne.

Panský les 2019

Zvyšok bridlicového lomu na Panskom lese

Dodnes mám pocit úzkosti zo všetkých tých „porád“ s developerom a so zástupcami rôznych inštitúcií a úradov. Všetky boli rovnako nepríjemné, rovnako únavné a emocionálne vyhrotené. Posun nastal iba v tom, že developer začal byť v úzkych, lebo jeho aktivity boli neplánovane pozastavené, takže nakoniec sa riešilo viac jeho prežitie, ako samotná Marianka. Postupne prišiel na to, že si nemôže dovoliť všetko a že aroganciou nič nedosiahne.
Napokon všetko utíchlo, žiadne avízované súdy s „nespratníkmi“ sa samozrejme nekonali a horlivý starosta odišiel do minulosti. Lokalita Panský les sa odkanalizovala mimo Sväté údolie a v súčasnosti tu pribúdajú lukratívne domy. Závora i SBS-ka boli napokon zrušené, avšak prístupová cesta naďalej zostala súkromná. Svätá studňa bola nedávno zrekonštruovaná a dnes má punc podobných svätých studní, aké sú napríklad na Starých Horách, či v Lurdoch. Zrekonštruovala sa aj jaskynka Panny Márie a do údolia sa výrazne obmedzil prístup motorových vozidiel. Zrekonštruovala sa tiež kaplnka, v ktorej sa Svätá studňa nachádza, a odkiaľ voda pozvoľna vyteká potrubím cez akumulačnú nádrž k odberným miestam.

Svätá studňa v roku 1994

Svätá studňa v roku 2019

Jaskynka Panny Márie

Otázka je, čo so studňou urobí plánovaná výstavba diaľničného tunela popod Malé Karpaty, ktorého západný portál má byť situovaný blízko Marianky. Podľa hydrogeológov môžu byť výstavbou ovplyvnené výdatnosti miestnych prameňov, a teda aj samotnej studne. Avšak pri dnešnom spôsobe financovania výstavby diaľnic to - chvála Bohu - tak skoro nehrozí...

P.S.:
Týmto chcem vzdať poctu pátrovi Augustínovi – Jurajovi Kardošovi, niekdajšiemu správcovi farnosti v Marianke, ktorý sa telom i dušou najviac zasadil za ochranu Svätého údolia a ktorý v roku 2012 tragicky zahynul.


Foto: P.Vyskočil


Použité a doporučené zdroje:
http://www.magnificat.sk/old/mrosa/0203/marianka.htm




S DEŤMI PO HORÁCH 11: Návrat do Nízkych Tatier

S odstupom niekoľkých rokov som opäť naplánoval akciu do Nízkych Tatier, tentoraz do východnej časti pohoria. Sprevádzal ma syn Milan, môj n...