Mala
to byť rutinná záležitosť. V Marianke sa mali stavať akési
čistiarne odpadových vôd a bolo treba zhodnotiť ich vplyv na
Marianský potok. Tak som sa do toho pustil. Ukázalo sa však, že
problém je oveľa zložitejší.
Do
Marianky totiž prišiel developer, ktorý bez verejnej vyhlášky
začal pripravovať územie bývalého kameňolomu na lokalite Panský
les, získaného v reštitúcií, pre výstavbu 50 rodinných domov.
Mal v pláne vytvoriť lukratívnu zónu, „Beverly Hills“
Marianky, so závorou a SBS-kou. Podľa pôvodného územného plánu
mali byť na tomto mieste ihriská a športoviská, to sa však zrazu
zmenilo na výstavbu rodinných domov. Majiteľov susedných pozemkov
sa nikto nepýtal, či s výstavbou súhlasia. Prekážkou nebol ani
nevyhovujúci stav jedinej prístupovej komunikácie, ktorá bola na
tak veľké sídlisko príliš úzka. Developer si dokonca o pol
kilometra posunul hranice chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty,
ktorá prechádzala jeho pozemkom, a nezastavilo ho ani to, že
pozemok bol Chráneným ložiskovým územím (bridlicový lom). Bez
problémov ho rozparceloval na stavebné pozemky. A keďže v obci
ešte nebola kanalizácia, navrhol postaviť dve čistiarne
odpadových vôd a zaústiť ich do Marianského potoka, ktorý od
Panského lesa preteká celou obcou a hlavne cez pamiatkovú zónu
Svätého údolia. A Okresný úrad v Malackách na tie čistiarne
veľkoryso vydal stavebné povolenie. Bez toho, aby od developera
požadoval vyhodnotenie vplyvu stavby na životné prostredie (EIA),
ako to v takýchto prípadoch ukladá zákon, alebo aspoň posúdenie
vplyvu vypúšťania odpadových vôd na Marianský potok, čo je pre
povolenie čistiarne minimum. Proste frajerina ako vyšitá. A zjavne
dobre zaplatená.
 |
| Marianský potok, kaplnka a Svätá studňa |
O
posúdenie vplyvu vypúšťania na Marianský potok ma napokon
požiadal Rímskokatolícky farský úrad v Marianke, ktorého
pozemky susedia s lokalitou Panský les. Bolo to niekedy v r.2002 a v
Marianke už bežala proti stavbe petičná akcia. Jedným z jej
bodov bola ochrana Svätej studne, v blízkosti ktorej Mariansky
potok preteká, a celého Svätého údolia, miesta so 700-ročnou
tradíciou, kam prichádzajú veriaci z celého Slovenska i zo
zahraničia (bližšie viď doporučené zdroje).
 |
| Sväté údolie |
Z
údajov, ktoré som mal k dispozícii, mi vyšlo, že Mariansky
potok, či skôr potôčik, je príliš malý na to, aby bez
problémov pojal odpadové vody z 50-tich domov. Okrem toho kvalita
vody v potoku bola aj bez plánovaného vypúšťania cez limit a
teda jeho ďalšie zaťaženie už nebolo ako odôvodniť. V tomto
duchu som napísal aj požadované posúdenie. Dokonca som bol tak
drzý, že som si za ním aj stál.
A to
som nemal!
Najskôr
mi volal dodávateľ ČOV a podráždene ma presviedčal, aká je ich
technológia spoľahlivá, a že čo som si to vlastne dovolil kaziť
im obchod. Potom ma volali z Marianky na akúsi poradu a neskôr na
ďalšie. Developer všetkým oznámil, že si moje meno preveril,
vraj nemám také a také osvedčenia a vraj dá môj pochybný
posudok preveriť serióznym inštitúciám. Pritom nešetril
invektívami a vyhrážal sa mi súdom. Nebol som však jediný, komu
sa vyhrážali a nadávali, členovia petičného výboru i správca
marianskej farnosti už o tom vedeli svoje.
K
môjmu posudku a k situácii v Marianke vydal stanovisko Výskumný
ústav vodného hospodárstva a Štátny Geologický ústav Dionýza
Štúra. K technologickým záležitostiam sa síce nevyjadrovali,
ale v zásade mi dali za pravdu. Len správca Marianského potoka,
Slovenský Vodohospodársky podnik, sa k veci vyjadril asi v tom
zmysle, že veď čistiareň odpadových vôd je ekologická stavba,
tak čo mám za problém...
Krajský
úrad napokon stavebné povolenie na čistiarne odpadových vôd
zrušil. Developer sa nakoniec s obcou i s farnosťou dohodol, že
odpadové vody budú odvádzané obecnou kanalizáciou, ktorá sa
ešte len začínala budovať. Farský úrad a petičný výbor však
trvali na tom, aby bola kanalizácia vedená mimo Sväté údolie,
inak by mohla fungovať ako drenáž a došlo by k stiahnutiu
podzemných vôd a k ohrozeniu výdatnosti studne. Túto možnosť
potvrdil aj hydrogeologický prieskum, ktorý bol na podnet farského
úradu započatý na Svätej studni, aby ju bolo možné legalizovať
ako zdroj pitnej vody. Stal som sa členom riešiteľského tímu a
dva roky som potom chodil do Marianky na pravidelné merania Svätej
studne i Marianskeho potoka.
Ďalším
problémom bolo to, že developer pri zemných prácach bez súhlasu
úradov a v rozpore s vodným zákonom nahrnul hlinu do koryta
Marianského potoka. V dôsledku toho bola voda v potoku po niekoľko
mesiacov silne zakalená, dokonca na jednom úseku bola úplne
vytlačená z koryta a tiekla po nespevnenej lesnej ceste.
Rozruch
okolo výstavby v Marianke prekročil obecné hranice. Vznikla ďalšia
petícia, tentoraz celoslovenská, „za ochranu prameňa Svätej
studne, za zachovanie súčasného charakteru Svätého údolia a
riadne prešetrenie zákonnosti vydaných územných a stavebných
rozhodnutí IBV Marianka-Panský les“, ktorú podpísali
desaťtisíce ľudí. Vecou sa dokonca zaoberala vláda, sám
minister životného prostredia sa prišiel pozrieť, čo sa to v tej
Marianke vlastne deje. A čuduj sa svete, zastavila sa vraj aj Jeho
výsosť Vladimír Mečiar, aby v tomto „krízovom období“
pomojkal názorovo rozdelených mariančanov teplým slovom...
Zaujímavý
bol postoj vtedajšieho starostu Marianky. Na poradách vystupoval
ako hovorca developera, jeho zámery velkoryso podporoval a zástupcom
petičného výboru nevedel prísť na meno. Sťažoval sa hlavne na
správcu farnosti, vraj mu kvôli Panskému lesu „robil zle“,
dokonca písal vtedajšiemu arcibiskupovi Sokolovi, aby si s farárom
urobil poriadok. A aby toho nebolo málo, dal návrh zakázať
verejnosti piť vodu zo Svätej studne. Aby vraj nedošlo k ohrozeniu
zdravia obyvateľstva, nakoľko táto studňa nebola oficiálne
vyhlásená ako zdroj pitnej vody. Pritom dobre vedel, že už bol
zahájený spomínaný hydrogeologický prieskum a legalizácia
studne bola len otázkou niekoľkých mesiacov. Skúste však také
niečo zakázať tým tisíckam veriacich, ktorí sem už stáročia
chodia zblízka aj zďaleka aj kvôli vode zo Svätej studne, lebo
veria v jej uzdravujúce účinky! Pritom farský úrad kvalitu vody
v studni pravidelne kontroloval a nikdy nebolo preukázané, žeby
bola voda závadná.
Napokon
sa prieskum ukončil a boli vytýčené a schválené pásma
hygienickej ochrany, ktoré zahŕňali aj miesto plánovaného
vyústenia odpadových vôd z Panského lesa. Tým bola hrozba
„ekologických čističiek“ definitívne zažehnaná. Do studne
bol osadený UV sterilizátor na zabezpečenie bakteriálnej
nezávadnosti vody. Svätá studňa sa tak stala oficiálne zdrojom
pitnej vody a výsledky analýz sa začali zverejňovať na
prezentačnej tabuli neďaleko studne.
 |
| Panský les 2019 |
 |
| Zvyšok bridlicového lomu na Panskom lese |
Dodnes
mám pocit úzkosti zo všetkých tých „porád“ s developerom a
so zástupcami rôznych inštitúcií a úradov. Všetky boli rovnako
nepríjemné, rovnako únavné a emocionálne vyhrotené. Posun
nastal iba v tom, že developer začal byť v úzkych, lebo jeho
aktivity boli neplánovane pozastavené, takže nakoniec sa riešilo
viac jeho prežitie, ako samotná Marianka. Postupne prišiel na to,
že si nemôže dovoliť všetko a že aroganciou nič nedosiahne.
Napokon
všetko utíchlo, žiadne avízované súdy s „nespratníkmi“ sa
samozrejme nekonali a horlivý starosta odišiel do minulosti.
Lokalita Panský les sa odkanalizovala mimo Sväté údolie a v
súčasnosti tu pribúdajú lukratívne domy. Závora i SBS-ka boli
napokon zrušené, avšak prístupová cesta naďalej zostala
súkromná. Svätá studňa bola nedávno zrekonštruovaná a dnes má
punc podobných svätých studní, aké sú napríklad na Starých
Horách, či v Lurdoch. Zrekonštruovala sa aj jaskynka Panny Márie
a do údolia sa výrazne obmedzil prístup motorových vozidiel.
Zrekonštruovala sa tiež kaplnka, v ktorej sa Svätá studňa nachádza,
a odkiaľ voda pozvoľna vyteká potrubím cez akumulačnú nádrž k
odberným miestam.
 |
| Svätá studňa v roku 1994 |
 |
| Svätá studňa v roku 2019 |
 |
| Jaskynka Panny Márie |
Otázka
je, čo so studňou urobí plánovaná výstavba diaľničného
tunela popod Malé Karpaty, ktorého západný portál má byť
situovaný blízko Marianky. Podľa hydrogeológov môžu byť
výstavbou ovplyvnené výdatnosti miestnych prameňov, a teda aj
samotnej studne. Avšak pri dnešnom spôsobe financovania výstavby
diaľnic to - chvála Bohu - tak skoro nehrozí...
P.S.:
Týmto
chcem vzdať poctu pátrovi Augustínovi – Jurajovi Kardošovi,
niekdajšiemu správcovi farnosti v Marianke, ktorý sa telom i dušou
najviac zasadil za ochranu Svätého údolia a ktorý v roku 2012
tragicky zahynul.
Foto:
P.Vyskočil
Použité
a doporučené zdroje:
http://www.magnificat.sk/old/mrosa/0203/marianka.htm
Ďakujem, krásne a pravdivo napísané!
OdpovedaťOdstrániťPočetla jsem si. Gratuluji!!! Krásné dny přeji. Marie
OdpovedaťOdstrániťPoznám dobre tú lokalitu, určite tá vynaložená energia stála za to. Výborne !
OdpovedaťOdstrániť