piatok 29. novembra 2019

Dolu vodou


Raz za mnou prišla moja mladšia dcéra Dorotka a predostrela mi návrh splaviť nejakú rieku. Ako bývalý vodák som to teda bral ako výzvu a príležitosť zorganizovať dobrodružstvo. Voľba padla na Moravu, a to z „Hoštetna“, teda z Vysokej pri Morave, aby toho nebolo príliš, ale nielen po Devín, ale ďalej po Dunaji až do Bratislavy, aby to zasa nebolo že iba.


To ma však zaväzovalo k maximálnej opatrnosti a rozvahe. Vedel som, aké nástrahy sú na Dunaji, ako študent som absolvoval splav na kanoe z Bratislavy až do Štúrova. Teraz však budem mať v lodi jedenásťročné decko... Povedal som si, že keď sa riadne pripravím, dodržím všetko čo treba a nebudem robiť sprostosti, dobre to dopadne.
Oprášil som teda svoj dvojmiestny nafukovací kajak, ktorý si pamätal ešte sedemdesiate roky minulého storočia. Občas som ho používal na rôzne merania na jazerách. Dokonca som si pozháňal akúsi plavebnú príručku, aby som si overil, či vôbec môžem s takým chatrným plavidlom na Dunaj. Jediné, čo som tam našiel, bolo doporučenie vybaviť plavidlo štátnou vlajkou, keďže poplávame po štátnej hranici.
Takže jedného slnečného májového rána roku 2008 vystupujeme z autobusu vo Vysokej pri Morave a na brehu rieky rozbaľujeme vercajg. Čaká nás 30 kilometrov dolu vodou. Ešte vlajku a môžeme vyplávať.


Rybárske chatky na rakúskom brehu

Morava je pri normálnom stave hladiny dosť lenivá, takže prúd nám príliš nepomáhal. Navyše sme mali protivietor, takže až po Devín to bolo treba poctivo odmakať. Dorotka mi spočiatku pomáhala, neskôr si už len užívala pohodu, neúnavne štebotala a vymýšľala všelijaké slovné hry. Nikam sme sa neponáhľali. Okolo nás šumeli stromy, spievali vtáci a hladina sa jemne čerila. Od rakúskeho brehu nám zamávali posádky dvoch menších plavidiel, inak sme boli na rieke úplne sami.




Na obed sme sa zastavili neďaleko železničného mosta pri Marcheggu a vystúpili sme na rakúsky breh. Až tu som si uvedomil, že ešte pred pár rokmi by nás za toto slovenskí pohraničiari cellkom legálne zastrelili. Však už len vystúpiť z vlaku vo Vysokej pri Morave či v Devínskom jazere znamenalo riskovať zdĺhavý výsluch a kadejaké nepríjemnosti. Koľko životov zbytočne vyhaslo pri pokusoch o útek za železnú oponu! Dnes už to všetko dávno neplatí, železná opona je preč a ide sa ďalej. Len mladým sa tieto veci akosi ťažko vysvetľujú, s odstupom rokov je to všetko také neuveriteľné...


Obed u susedov

V lese sú skryté perfektne upravené chodníčky.

Železnica do Marcheggu

Čoskoro sa pred nami objavuje hrad Devín. O chvíľu sme pri ňom a s rešpektom pozorujeme valiacu sa masu dunajskej vody. Zdola k nám dolieha rachot akéhosi motora. Vzápätí popred nás prefrčí rýchloloď, smerujúca do Viedne. Jej rýchlosť je ohromujúca a nebezpečná. Mám v úmysle preplávať k pravému brehu Dunaja a pozdĺž neho až popod Starý most, kde by malo byť nástupné mólo petržalskej lodenice. Dúfam že tam ešte je...

Hrad Devín

Sútok Moravy a Dunaja

O chvíľu prechádza ďalšia rýchloloď, tentoraz v opačnom smere. Vyčkávam, kým na dohľad a na dosluch nič nehrozí, a vyrážame krížom cez Dunaj. Voda sa okolo nás všelijako krúti a charakteristicky syčí, čo spôsobuje pohyb dnových štrkopieskov. Konečne sme pri brehu. Prúd je rýchly ako bežec, čo vidno podľa konárov stromov, prevísajúcich až do vody. 

Je rýchlejšia ako my...

Popod tri mosty

O chvíľu sa objavuje most Lafranconi a za ním most SNP. Veslovať nemusím, len udržiavam loď v bezpečnej vzdialenosti od zakotvených pontónov. Medzi Starým mostom a mostom Apollo už vidno mólo. Stáčam loď proti prúdu, ktorý je aj tesne pri brehu prekvapivo silný, a bezpečne prirážam k mólu. Naše cestovanie sa šťastlivo skončilo. Balíme loď a spokojní mierime pešo po hrádzi a cez Prístavný most do Prievozu, kde sme v tom čase bývali.

Konečná

K samotnej Morave je dobré spomenúť dlhoročné snahy o jej splavnenie – ešte stále sa v médiách skloňuje kanál Dunaj-Odra-Labe (viď doporučené zdroje). Tento zámer podporujú hlavne Češi, zatiaľ čo Rakúšania o tom nechcú ani počuť. Dokonca jednostranne zakázali pohyb motorových člnov po Morave. Práve oni najviac presadzujú projekt revitalizácie Moravy, ktorej cieľom je vrátiť rieke charakter, aký mala pred 150 rokmi. To znamená sprietočniť pôvodné meandre a ramená, ktoré boli postupne od hlavného toku odrezané z dôvodu protipovodňových opatrení. Dnes časť rieky Moravy a jej okolia tvoria súčasť chránenej krajinnej oblasti Záhorie a chránený areál Devínske alúvium Moravy, ktoré sa tiahne od úrovne Stupavy až po Devín, predstavuje dokonca územie európskeho významu. Prísť sem s loďou je úžasný zážitok a vynikajúci relax. Dúfam, že to tak zostane aj naďalej.

Foto:  P.Vyskočil

Doporučené zdroje:

2 komentáre:

  1. Až teraz po rokoch som si uvedomila, že chvála Bohu, že žijete!
    Dorotka moja malá, teraz už veľká vo svete:-)
    A treba povedať, že kanoe definitívne vypovedalo službu nedávno, keď si ho požičal najstarší syn a radšej si kúpil potom svoje nové.
    Ináč super akcia!

    OdpovedaťOdstrániť

Podivuhodné premeny Biskupického ramena 3

Po takmer 2 rokoch som opäť zavítal do týchto končín, tentoraz s úmyslom menej písať a viac fotiť. A bolo čo fotiť! Zdá sa, že tentoraz sa t...