Raz
za mnou prišla moja mladšia dcéra Dorotka a predostrela mi návrh
splaviť nejakú rieku. Ako bývalý vodák som to teda bral ako
výzvu a príležitosť zorganizovať dobrodružstvo. Voľba padla na
Moravu, a to z „Hoštetna“, teda z Vysokej pri Morave, aby toho
nebolo príliš, ale nielen po Devín, ale ďalej po Dunaji až do
Bratislavy, aby to zasa nebolo že iba.
To ma však zaväzovalo k maximálnej opatrnosti a rozvahe. Vedel som, aké nástrahy sú na Dunaji, ako študent som absolvoval splav na kanoe z Bratislavy až do Štúrova. Teraz však budem mať v lodi jedenásťročné decko... Povedal som si, že keď sa riadne pripravím, dodržím všetko čo treba a nebudem robiť sprostosti, dobre to dopadne.
Oprášil
som teda svoj dvojmiestny nafukovací kajak, ktorý si pamätal ešte
sedemdesiate roky minulého storočia. Občas som ho používal na
rôzne merania na jazerách. Dokonca som si pozháňal akúsi
plavebnú príručku, aby som si overil, či vôbec môžem s takým
chatrným plavidlom na Dunaj. Jediné, čo som tam našiel, bolo
doporučenie vybaviť plavidlo štátnou vlajkou, keďže poplávame
po štátnej hranici.
Takže
jedného slnečného májového rána roku 2008 vystupujeme z
autobusu vo Vysokej pri Morave a na brehu rieky rozbaľujeme vercajg.
Čaká nás 30 kilometrov dolu vodou. Ešte vlajku a môžeme
vyplávať.
 |
| Rybárske chatky na rakúskom brehu |
Morava
je pri normálnom stave hladiny dosť lenivá, takže prúd nám
príliš nepomáhal. Navyše sme mali protivietor, takže až po
Devín to bolo treba poctivo odmakať. Dorotka mi spočiatku
pomáhala, neskôr si už len užívala pohodu, neúnavne štebotala
a vymýšľala všelijaké slovné hry. Nikam sme sa neponáhľali.
Okolo nás šumeli stromy, spievali vtáci a hladina sa jemne čerila.
Od rakúskeho brehu nám zamávali posádky dvoch menších
plavidiel, inak sme boli na rieke úplne sami.
Na
obed sme sa zastavili neďaleko železničného mosta pri Marcheggu a
vystúpili sme na rakúsky breh. Až tu som si uvedomil, že ešte
pred pár rokmi by nás za toto slovenskí pohraničiari cellkom
legálne zastrelili. Však už len vystúpiť z vlaku vo Vysokej pri
Morave či v Devínskom jazere znamenalo riskovať zdĺhavý výsluch
a kadejaké nepríjemnosti. Koľko životov zbytočne vyhaslo pri
pokusoch o útek za železnú oponu! Dnes už to všetko dávno
neplatí, železná opona je preč a ide sa ďalej. Len mladým sa
tieto veci akosi ťažko vysvetľujú, s odstupom rokov je to všetko
také neuveriteľné...
 |
| Obed u susedov |
 |
| V lese sú skryté perfektne upravené chodníčky. |
 |
| Železnica do Marcheggu |
 |
| Hrad Devín |
 |
| Sútok Moravy a Dunaja |
O
chvíľu prechádza ďalšia rýchloloď, tentoraz v opačnom smere.
Vyčkávam, kým na dohľad a na dosluch nič nehrozí, a vyrážame
krížom cez Dunaj. Voda sa okolo nás všelijako krúti a
charakteristicky syčí, čo spôsobuje pohyb dnových štrkopieskov.
Konečne sme pri brehu. Prúd je rýchly ako bežec, čo vidno podľa
konárov stromov, prevísajúcich až do vody.
 |
| Je rýchlejšia ako my... |
 |
| Popod tri mosty |
O chvíľu sa objavuje
most Lafranconi a za ním most SNP. Veslovať nemusím, len udržiavam
loď v bezpečnej vzdialenosti od zakotvených pontónov. Medzi Starým mostom a mostom Apollo už vidno mólo. Stáčam loď proti prúdu, ktorý je aj
tesne pri brehu prekvapivo silný, a bezpečne prirážam k mólu.
Naše cestovanie sa šťastlivo skončilo. Balíme loď a spokojní
mierime pešo po hrádzi a cez Prístavný most do Prievozu, kde sme v tom čase
bývali.
 |
| Konečná |
K
samotnej Morave je dobré spomenúť dlhoročné snahy o jej
splavnenie – ešte stále sa v médiách skloňuje kanál
Dunaj-Odra-Labe (viď doporučené zdroje). Tento zámer podporujú
hlavne Češi, zatiaľ čo Rakúšania o tom nechcú ani počuť.
Dokonca jednostranne zakázali pohyb motorových člnov po Morave.
Práve oni najviac presadzujú projekt revitalizácie Moravy, ktorej
cieľom je vrátiť rieke charakter, aký mala pred 150 rokmi. To
znamená sprietočniť pôvodné meandre a ramená, ktoré boli
postupne od hlavného toku odrezané z dôvodu protipovodňových
opatrení. Dnes časť rieky Moravy a jej okolia tvoria súčasť
chránenej krajinnej oblasti Záhorie a chránený areál Devínske
alúvium Moravy, ktoré sa tiahne od úrovne Stupavy až po Devín,
predstavuje dokonca územie európskeho významu. Prísť sem s loďou
je úžasný zážitok a vynikajúci relax. Dúfam, že to tak
zostane aj naďalej.
Foto: P.Vyskočil
Doporučené
zdroje:
Až teraz po rokoch som si uvedomila, že chvála Bohu, že žijete!
OdpovedaťOdstrániťDorotka moja malá, teraz už veľká vo svete:-)
A treba povedať, že kanoe definitívne vypovedalo službu nedávno, keď si ho požičal najstarší syn a radšej si kúpil potom svoje nové.
Ináč super akcia!
Dekuji za plavbu po Dunaji i Morave:-). M.
OdpovedaťOdstrániť