Do
Vysokých Tatier chodí spústa ľudí. Obdivujú nádherné
scenérie, zhlboka vdychujú ostrý tatranský vzduch, naháňajú
adrenalín, popri tom trúsia odpadky, iní ich potom zbierajú a
podaktorí zakresľujú do máp, kde ešte treba zbierať. A
prichádzajú na neuveriteľné veci.
V
r.2004 sa takéto mapovanie uskutočnilo v okolí Lomnického štítu.
Mal som vtedy tú česť zúčastniť sa. Zdokumentovalo sa
napríklad rozsiahle smetisko za Skalnatou chatou a rôznorodý odpad
prakticky po celej Skalnatej doline, pričom sa zďaleka nejednalo
len o nejaké konzervy od turistov. Výrazne dominoval stavebný odpad, zjavne súvisiaci s budovou lanovky na Skalnatom
plese, s lanovkou na Lomnické sedlo a hlavne s budovou observatória
na Lomnickom štíte.
Jedno
septembrové dopoludnie vyrážame od Skalnatého plesa a stúpame
smerom na Lomničák. Nie však vľavo tradičnou výstupovou trasou
cez Lomnické sedlo, ale vpravo, cez Lievikový kotol a tzv. Cmiter,
najvyššiu terasu Skalnatej doliny pod úpätím Vidlových veží.
Terén postupne naberá na strmosti, skala je lámavá. Tu, ďaleko
od turistických chodníkov a značiek, nachádzame prvé známky
„dávnej civilizácie“ – hrdzavé plechy, tyče a rúrky, kusy
lán, závažia z lanovky a aj hrdzavé kovové monštrum, ktoré
malo byť starým vykurovacím kotlom na uhlie. Odkiaľ? No predsa z
vrcholu Lomnického štítu.
Lanovka
na Lomnický štít sa začala budovať už v r.1934. Na štíte sa
okrem hornej stanice lanovky zriadila meteorologická stanica a
neskôr aj astronomické observatórium. Samozrejme, všetko
nepotrebné počas výstavby a neskôr aj prevádzky objektov zhrmelo
do doliny, väčšinou práve do Cmitera a niečo zletelo aj do
susednej Malej Studenej doliny a do Veľkej Zmrzlej doliny (cez
Medené lávky). V tom čase to samozrejme nikto neriešil a dnes už
o tom verejnosť nemá prakticky žiadne dostupné informácie.
Vystupujeme
nad Lievikový kotol a popod Vidlový hrebeň mierime na vrchol.
Neverím vlastným očiam. Nachádzame ďalší kovový šrot, kusy
drôtov, plastov, lepenkovej krytiny, laná, starú elektroniku a
dokonca kusy olova, zrejme z vedeckých zariadení, ledva sa dajú
zodvihnúť. V miestach kde je suť nachádzame primiešanú škváru
a koks ešte z čias, keď sa na vrchole kúrilo uhlím. Tony
odpadového materiálu v srdci TANAPu! A pomedzi to všetko sa vinú
pásy hnedého povlaku na skalách, pochádzajúceho z nedostatočne
vyčistenej odpadovej vody, stekajúcej po úbočí od budovy
observatória.
Na
vrchol prichádzame vo večerných hodinách. Okrem niekoľkých
pracovníkov tu už niet nikoho.
Je nám dovolené prenocovať v
jednej z miestností pracoviska. V noci prichádza zmena počasia.
Zobúdzame sa do hmly a silného vetra. Lanovka nepremáva a my
musíme čakať až do poobedia, kým nás služobná jazda lanovky
pri značnom kymácaní konečne nedopraví späť na Skalnaté
pleso.
K
samotnému výstupu je potrebné zdôrazniť, že výstupová trasa
cez Cmiter, rovnako ako aj ostatné výstupové trasy na Lomničák,
je možné absolvovať iba s horským vodcom. Aj my sme ho mali.
Navyše, trasa cez Cmiter predstavuje strmý a dosť rozlámaný
terén pri prevýšení takmer 900 metrov, nie sú tu žiadne reťaze
a neznalosť terénu môže hlavne pri nečakanom zhoršení počasia
skončiť fatálne. Ako výstupová trasa sa používa len zriedka,
hlavne v zime, kedy sneh pozakrýva všetok ten megabordel, ktorý by
tu v TANAPe sotva niekto očakával.
Čo
však s tým? Náborom dobrovoľných zberačov odpadkov s plastovými
vrecami riskujeme ich zdravie a životy a nevyriešime nič. Je
potrebné investovať, postaviť provizórnu lanovku, zabezpečiť
vrtuľník, zabezpečiť ľudí schopných pohybovať sa v
exponovanom teréne a hlavne zohnať ochotného investora. Doteraz sa
na to nikto neodhodlal a v dohľadnom čase zrejme ani neodhodlá.
Veď čo oko nevidí, srdce nebolí.
Alebo
žeby predsa?
Foto: P.Vyskočil,
S.Klaučo
Použité
zdroje:
Klaučo, S.a kol.: Mapovanie znečistenia v okolí Lomnického
štítu. Záverečná správa expertíznej štúdie. SKOV –
Služba pre kvalitu a ochranu vôd, Bratislava, 2005
História
lanovej dráhy: Tatranská Lomnica – Lomnický štít. https://lanovky.sk/?page=rep&id=48
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára