Na
Slovensku hádam niet človeka, ktorý by nepočul o Pezinskej
skládke a o tom, čo sa okolo nej dialo. Hovoríme o tzv. novej
Pezinskej skládke, ktorá vlastne ani neexistuje. Menej sa však už
vie o tzv. starej Pezinskej skládke, ktorá je už síce uzatvorená,
ale práve ona vyvolala všetok ten rozruch, vďaka ktorému bola
nová Pezinská skládka napokon zakázaná.
Stará Pezinská skládka bola založená vo vyťaženej tehliarskej jame v areáli vtedajších Tehelní Pezinok š.p. Spočiatku ako divoká, neskôr riadená skládka, do ktorej sa takmer 40 rokov zvážalo všetko možné zblízka i zďaleka – komunálny odpad z domácností i z nemocníc, priemyselný odpad, napríklad aj z vtedajších Chemických závodov Juraja Dimitrova. A to všetko pod dohľadom štátu... Najhoršie bolo, že sa priestor ťažobnej jamy postupne zaplnil dažďovou vodou, silne znečistenou pribúdajúcim odpadom. Na jej hladine sa postupne vytvorila vrstva plávajúceho odpadu, prerastená koreňmi rastlín, ktoré sa na nej uchytili, takže to po čase vyzeralo ako „zarastená plocha, vhodná na skládkovanie odpadu“. To je citát z akejsi správy, ktorá sa mi pred rokmi dostala do rúk. Až neskôr sa ukázalo, že v skutočnosti bolo pod plávajúcou „lúkou“ viac ako 20 m silne znečistenej vody. Táto „lúka“ tak bola aj značne nebezpečná, tým viac, že vzhľadom na nedostatočné zabezpečenie areálu skládky mal k nej prístup prakticky hocikto. Vrátane miestnych rómskych detí, ktoré podľa svedkov bez zábran skackali po plávajúcom odpade...
Serióznejšia
dokumentácia skládky sa začala realizovať až v roku 1991. Bolo
potrebné overiť jej aktuálne parametre, zmerať hĺbku
nahromadenej vody, odobrať vzorky vody a samozrejme stanoviť mieru
rizika znečistenia podzemných vôd (viď (1) a (2)). To všetko sa
nedalo technicky zvládnuť z brehu a ani z nejakého plavidla,
pretože vodná plocha už bola „obsadená“ plávajúcim odpadom
a rastlinstvom. Použil sa teda vrtuľník a teplovzdušný balón, z
ktorého bolo možné spúšťať meracie sondy a odoberať vzorky.
Bol to jedinečný nápad a v daných podmienkach jediné riešenie.
V
r.1996 prebehla privatizácia tehelní a skládka sa ocitla v
súkromných rukách. Bolo treba riešiť problém, ktorý štát
roky neriešil. A problém bol jasný. Okrem obrovského množstva
odpadu bolo v jame cca. 200 tisíc kubických metrov silne
znečistenej tzv. priesakovej vody, ktorej hladina s pribúdajúcim
odpadom pozvoľne stúpala. V prvom rade bolo treba túto vodu
odčerpať a vyčistiť, lebo ju nebolo možné len tak niekde
vypustiť. Odborníci zo štátnych ústavov dávali prakticky od
stola bizardné návrhy na jej čistenie s využitím extrémne
nákladných a v tom čase aj v takýchto podmienkach na Slovensku
neodskúšaných technologických postupov, ako reverzná osmóza či
ionovýmena. V každom prípade išlo o dosť veľkú investíciu a
keďže išlo o súkromný majetok, nebola nádej, žeby sa do veci
finančne vložil štát.
V
zásade boli dve možnosti: Sanovať skládku tak ako bola, alebo ju
jednoducho „dokončiť“, t.j. zavoziť odpadom a uzatvoriť.
Sanácia skládky bola technicky veľmi náročná a finančne
nereálna. Druhá možnosť bola reálnejšia, nakoľko skládkovanie
ďalšieho odpadu predstavovalo príjem prostriedkov pre financovanie
likvidácie priesakových vôd a uzatvorenie skládky. Keď sa
začiatkom r.2000 vyskytli extrémne zrážky s následnými
povodňami a priesaková voda sa začala prelievať cez okraj
skládky, padlo rozhodnutie dokončiť skládku.
Na vzorkách
priesakovej vody sa urobili laboratórne testy, podľa ich výsledkov
sa navrhla optimálna technologia čistenia a zrealizovala sa
chemická čistiareň odpadových vôd, ktorá potom pracovala až do
r.2008, kedy bola skládková jama prakticky plná odpadu
(podrobnejšie viď (3)).
 |
| Čistiareň odpadových vôd |
 |
| Akumulácia a prevzdušnenie vyčistených vôd |
 |
| Vypúšťanie vyčistených vôd do toku Mahulianka |
Toto
obdobie, počas ktorého sa dokončovala táto tzv. stará pezinská
skládka, nebolo jednoduché ani pre samotných Pezinčanov. Zo
skládky sa šíril zápach, jednak zo samotného odpadu a jednak z
priesakovej vody. Z času na čas nejaký miestny dobrák založil na
skládke požiar a smradu bolo ešte viac. Počas veterných dní
lietali vo vzduchu igelitové sáčky, takže na záveternej strane
skládky bolo nutné naťahať záchytné siete.
Robil
som v tom čase odborný dohľad nad prevádzkou chemickej čistiarne
odpadových vôd a predtým som sa podieľal na spomínaných
laboratórnych testoch. Niekoľkokrát som sprevádzal kontrolné
návštevy z úradov a z inšpekcie, ktoré chodili do areálu
tehelní a do priestorov samotnej ČOV a kontrolovali, čo sa dalo.
Niežeby neboli problémy, ale všetko podstatné sme napokon ustáli
v medziach zákona.
Dnes
je skládka už uzatvorená a zavezená zeminou, aj keď jej finálna
rekultivácia sa ešte nedokončila. Avšak nebyť rozhodnutia o
dokončení skládky, tak by tu bola možno ešte aj dnes „plávajúca
lúka“ ako zázrak hydroponie na Slovensku. Zavezená skládka
odpadu je síce aj naďalej „starou ekologickou záťažou“, ale
v každom prípade je táto ekologická záťaž neporovnateľná s
tou, ktorá tu bola pred rokom 2000. A hlavne – už nie je nikomu
nebezpečná.
Nová
Pezinská skládka je už samostatná kapitola. Dovolím si len
poznamenať, že keby investor plánoval tu v novej ťažobnej jame
uskladňovať nie komunálny, ale len inertný stavebný odpad,
zrejme by sa to zaobišlo bez všetkých tých protestov a petícii a
skládka by sa napokon povolila a nikomu by neprekážala. Možno by
dnes vďaka tomu neexistovala napríklad ani obrovská čierna
skládka stavebného odpadu na odlesnenom kopci nad Cajlou v
chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty, na mieste, kde sa
donedávna ťažil antimón. Táto skládka, nazývaná tiež
„Pezinské Kilimandžáro“, je popísaná v príspevku (4) z
februára 2019, ktorý som náhodne našiel na internete. Tomuto
príspevku by som vytkol len naivné očakávanie autora, že
riešenie všetkých Pezinských skládok malo byť úlohou pani
Čaputovej. Nepochybujem o tom, že v Pezinku je dosť ambicióznych
a šikovných ľudí, ktorí sa napokon dokážu s nechcenými
legálnymi i čiernymi skládkami odpadu náležite vysporiadať.
Úprimne im držím palce.
Foto: P.Vyskočil,
S.Klaučo
Použité
zdroje:
(1) Klaučo
S. a kol.: Vplyv skládky TKO Pezinok na podzemné vody v okolí a
návrh ich ochrany. SKOV, Bratislava, 1991
(2) Klaučo
S. a kol.: Expertíza pre zabezpečenie vybraných podmienok
prevádzky skládky odpadov v Pezinku, SKOV, Bratislava 1996
(3) Klaučo
S., Vyskočil P.: Problém priesakových vôd na skládkach odpadov.
Časopis Odpady, ročník 2., číslo 3, rok 2002
Je to dobré!
OdpovedaťOdstrániťA vitaj:-)
manželka