nedeľa 19. januára 2025

Keď matka príroda oškaredie

Príroda sa neustále mení a dostáva rôzne prívlastky: pekná, krásna, smutná, ospalá, svieža, liečivá, atď. Ale nikdy nie je sama osebe škaredá. Tento prívlastok jej dáva iba človek, a to tým, že ju urobí škaredou.


Netreba chodiť ďaleko. Nasledujúce fotografie sú z okruhu niekoľkých kilometrov od Marianky. Zámerne som nefotil všadeprítomné čierne skládky všelijakého odpadu, na tie sme si už tak nejako zvykli. Zameral som sa na stopy po tých, ktorí majú v popise práce o prírodu sa starať. A to tak, aby bola pre všetkých, nielen pre tých, ktorí z nej ťažia, či už za pomoci motorovej píly, alebo poľovníckej pušky. Tak, aby návštevník či turista neprichádzal z prírody smutnejší, ako do nej vchádzal, a aby sme sa nemuseli falošne utešovať, že veď exploatácia prírody musí byť škaredá, lebo inak sa to nedá.

Dá sa!

Ak sa v lese ťaží drevo, použijú sa lesné cesty, ktoré sa za daždivého počasia rozbahnia. Nestalo by sa tak, keby sa tieto cesty občas posypali drveným kameňom, alebo keby sa ťažba realizovala za priaznivejšieho počasia. 

Táto cesta je frekventovanou turistickou trasou a cyklotrasou.
Pri ťažbe dreva sa mení na takéto rozbahnené trasovisko.
Keď do neho pripadne aj mokrý sneh, stáva sa
táto cesta nepriechodnou a neprejazdnou.

Táto malebná čistinka...

...poslúžila lesným mechanizmom ako skratka a tak
prestala byť malebná. No a čo?

Vyťažené drevo sa odvezie a po ňom ostáva takýto svinčík.
Veď ono sa to aj tak nejako samo niekedy možno... a možno
aj nie!

Okolo tejto rozbahnenej cesty sa v čase fotenia
široko-ďaleko nijaká ťažba dreva nerealizovala.
Zato na konci cesty sa nachádza poľovnícky
posed. Ozbrojený poľovník si svoj veľactený
zelený zadok vyvezie až pod posed, vytrepe
sa hore a potom v ňom zákerne striehne na nič
netušiacu zver, aby si konečne zastrieľal do
niečoho živého a bezzbranného. Keď ho to
omrzí, naloží sa do auta a odíde. Okrem
prázdnych nábojníc a prázdnej fľašky
po ňom ostáva aj takáto škaredá cesta.  

Prakticky každý poľovnícky posed v okolí má pod sebou takúto
vyjazdenú "otočku" ako znak toho, že poľovníci neradi chodia pešo.

Tieto škaredé pneumatiky...

...a ani túto ešte škaredšiu pneumatiku tu nezanechal náhodný
nedisciplínovaný vodič osobného auta. Pochádzajú z lesného
vozidla či traktora. Kto asi tak na týchto mechanizmoch
v lese jazdí? 

Takmer 100-ročný násyp bývalej lesnej železničky a na ňom hrdzavé
nefunkčné oplotenie zvernice, zrušenej ešte niekedy po nežnej
revolúcii. Rekultivácia terénu, alebo aspoň odstránenie starého
pletiva sa ani náhodou nekonalo a už sa konať ani nebude.
Asi v tom treba hľadať hlboký odkaz predošlých generácii!

Tento opustený ovocný sad je už vlastne tiež príroda, ktorá má svoj
vlastný pôvab a kde sa dá plnohodnotne relaxovať. Avšak takýto
opustený sad je takpovediac územím nikoho, ak nerátame
miestne poľovnícke združenie, ktoré zaujíma iba streľba na
pohyblivé terče. Tak prečo to hneď nezahnusiť týmto obrovským
divokým hnojiskom? Dodnes sa sem vyváža hnoj z neďalekej
jazdiarne. Čo tam po nejakých podzemných vodách, poriadna
dávka živočíšneho dusíka im nezaškodí. Pritom ide o vysokokvalitné
hnojivo. Nechce sa mi veriť, žeby sa doteraz nikto serióznejšie
nezaoberal  myšlienkou jeho aplikácie na okolitých poliach.

Ak sa v lese poriadne rozprší, na mnohých lesných
cestách tečú pootoky vody a robia hlboké výmole.
Nedialo by sa tak, keby sa voda z lesných ciest
odvádzala odtokovými žľabmi a prahmi a keby sa
väčšie potoky aspoň z času  na čas v rámci
protipovodňových opatrení čistili, keďže okolie
Marianky nie je bezzásahovou zónou. Potom by
ani následky nedávnych povodní neboli až takéto!

Za obzvlášť škaredé pokladám súčasnú urputnú snahu vlády o presadenie stavby nerentabilného 12-kilometrového diaľničného tunela cez Malé Karpaty, dokonca za pomoci súdruhov z Číny! Táto stavba by na dlhé roky nedobre zmenila život v Marianke a celé jej prírodné okolie. Za situácie, keď Slovensko nie je ďaleko od krachu, keď dokončenie diaľnice z Bratislavy do Košíc je stále v nedohľadne a keď „len“ 7-kilometrový tunel Višňové sa stavia už viac než štvrťstoročie, možno hovoriť o nereálnom megalomanstve, v ktorom akékoľvek náladové opisy a prívlastky strácajú svoj zmysel. Tak ako sa stráca cit pre maličkosti, pre harmóniu a príroda ako taká, pekná či škaredá, sa berie len ako terénna prekážka pre kus asfaltky.

Človek je asi ten najškaredší tvor na svete!    




Foto:  P.Vyskočil

 

utorok 7. januára 2025

Vrchná hora

Medzi Stupavou a Mariankou sa nachádza nenápadný kopec s čudesným názvom Vrchná hora s nadmorskou výškou len 282 m. Takmer zo všetkých strán je oblepený záhradkami, chatami a, samozrejme, plotmi, ktoré značne obmedzujú možnosti prístupu na jeho vrchol. A ten vrchol so svojimi slnkom zaliatými lúčkami mi jedného dňa zakýval, žeby nebolo od veci ho navštíviť a rozhliadnuť sa z neho po okolí.

Vrchná hora

Celé roky som okolo tohto kopca behával, bicykloval s deťmi a teraz sem chodím so psami. Pohyb okolo neho umožňujú nespevnené vozové cesty, väčšinou lemované plotmi. Až nedávno, na juhozápadnom svahu kopca, kde prevládajú nepriechodné listnaté lesíky, som si všimol nenápadný chodník, ťahajúci sa hore trávnatým svahom. Týmto chodníkom sme sa krátko pred vlaňajšími Vianocami spolu so synom Milanom a dvoma psami dostali do vrcholovej časti kopca, kde sa nám začala otvárať nečakane zaujímavá krajina.

Po ceste z Marianky na okraji záhradkárskej oblasti míňame
zosuv cesty po nedávnych povodniach

Vo vrcholových partiách je zreteľné terasovité formovanie terénu, svedčiace
o dlhodobom intenzívnom využívaní týchto pozemkov v minulosti.


Na viacerých miestach sú viditeľné odkryvy piesčitého podložia, na ktorých
sa nemalou mierou podieľala aj lokálna ťažba piesku na stavebné účely. 

Zistili sme, že Vrchná hora nie je len taký bezvýznamný kopček v predhorí Malých Karpát, ale je to územie európskeho významu s 3. stupňom ochrany, ktoré je od roku 2017 zaradené do sústavy európskych chránených území NATURA 2000. Budované je horninami z obdobia mladších treťohôr, ktoré sú pozostatkom ustupujúceho mora. Striedajú sa tu piesky s lavicami pevnejších pieskovcov, v ktorých možno nájsť mnoho odtlačkov a odliatkov jadier lastúrnikov a ulitníkov a zvyšky ich schránok, podobne ako na neďalekom Sandbergu na Devínskej Kobyle. Vyskytujú sa tu aj bochníkové pieskovcové konkrécie a časté sú aj polohy piesčitých riasových vápencov, rozpadnutých na veľké bloky. Na svahoch a vrcholových plošinách nachádzajú unikátne rastlinné spoločenstvá s množstvom chránených a vzácnych druhov rastlín aj živočíchov. Podmienky pre ich výskyt boli vytvárané už v 16. storočí, odkedy sa tu pestoval vinič.Tieto časy pripomína aj kaplnka, zasvätená sv. Urbanovi, patrónovi vinárov, postavená na úpätí Vrchnej hory na juhovýchodnom okraji Stupavy neďaleko križovatky ulíc Marianská a Slnečná. Vrcholové partie a severné svahy v minulosti pravdepodobne slúžili ako obecný pasienok. Po znárodnení v päťdesiatych rokoch 20. storočia boli viaceré vinice rozparcelované a premenené na záhrady. Zvyšné vinice na Vrchnej hore spustli, podobne ako postupne spustli aj všetky ostatné vinice a ovocné sady v širšom okolí Stupavy.

Podrobnejší popis Vrchnej hory je v doporučených referenciách č.1 až 5.

Tabuľka s vyznačením kategórie územia
a zakázaných činností

Napriek svojmu významu nenájdeme na Vrchnej hore ani informačnú tabuľu, ani náučný chodník, či turistické značky, len nenápadnú zelenú tabuľku a spleť chodníkov, u ktorých treba vedieť rozlíšiť, či ide o chodníky vyšliapané lesnou zverou, alebo či ich používajú aj ľudia. Ostatné je už vecou improvizácie a orientácie. Milan sa v priebehu výletu vytasil s GPS-kou, ale jeho úsilie hanebne zlyhalo. Výstup aj zostup sme riešili z lesnej vozovej cesty, ktorá sa tiahne juhozápadným úbočím kopca, a to od odbočky z Marianskej cesty ponad spomínanú kaplnku sv. Urbana až po záhradkárskú osadu neďaleko Marianky. Z tejto cesty je možné na niekoľkých miestach dostať sa na vrcholové partie kopca. Tam vás čakajú rozprávkové výhľady na všetky svetové strany. 

Výhľad na Stupavu

Výhľad na Devínsku Kobylu a Devínsku Novú Ves

Niektoré chodníky vyzerajú, ako keby boli udržiavané ...

Staršie osamelé stromy vyzerajú v tejto krajine obzvlášť pôsobivo

Hrad Pajštún

Nález oddychovej lavičky nás ubezpečuje, že to tu nie je až také opustené


Vždy ma poteší, keď vidím na strome vtáčiu búdku, alebo krmítko

Túto malebnú pešinku onedlho preruší pletivo záhradných plotov, ...

... ale aspoň je odtiaľto pekný výhľad na Malé Karpaty

Väčší odkryv piesčitého podložia, alebo pieskovisko,
na mapách značené ako Pieskovisko

Vrchná hora je Devínskej Kobyle podobná nielen výskytom vzácnej fauny, flóry, či skamenelín. Ide o územie, ktoré vzhľadom na chýbajúci manažment v minulosti (kosenie, pasenie) postupne zarastá náletovými kríkmi, čo vedie k poklesu populácii chránených druhov rastlin a živočíchov. Preto sa tu organizujú brigády, v rámci ktorých sa hlavne odstraňujú náletové kroviny (napr. vo februári 2022), alebo sa zbierajú odpadky a likvidujú sa zvyšky starých oplotení (napr. v marci 2024), pričom tieto podujatia majú aj formu exkurzií za účasti odborníkov (viď rdoporučené referencie č.6 a 7).

Treba veriť, že tomuto vzácnemu územiu sa raz dostane náležitá pozornosť a ochrana a že toto územie nebude nakoniec rozparcelované na stavebné pozemky a záhrady, ako to u nás býva zvykom.  


Foto:    P.Vyskočil



Doporučené referencie:


1. Mapa územia

https://mapy.cz/zakladni?source=osm&id=1067270879&x=17.0468449&y=48.2612870&z=17

2.Vrchná hora v sústave Natura 2000

https://www.sopsr.sk/natura/index.php?p=4&sec=5&kod=SKUEV0911

3.Stručný popis územia

https://ibot.sav.sk/usr/Ivet/docs/pdf15_A5knihazal.pdf

4.Podrobnejší popis územia

https://pastekar.blogspot.com/2019/06/vrchna-hora-pri-stupave.html

5.Nelesné rastlinné spooločenstvá územia

https://ibot.sav.sk/usr/Ivet/docs/Vrchna%20hora.pdf

6. a 7. Brigády na Vrchnej hore

https://www.stupava.sk/seniori/o-meste/aktuality-1/brigada-na-vrchnej-hore-uz-tuto-sobotu-5055sk.html

https://chkozahorie.sopsr.sk/brigada-na-vrchnej-hore-dopadla-na-vybornu/

Keď matka príroda oškaredie

Príroda sa neustále mení a dostáva rôzne prívlastky: pekná, krásna, smutná, ospalá, svieža, liečivá, atď. Ale nikdy nie je sama osebe škared...