Pôvodne som o Slavíne ani nechcel písať. Veď čo takého sa dá napísať o vojenskom pamätníku, ktorý je pre mnohých ešte stále symbolom komunistických čias? Aj keď tých takmer 7000 mŕtvych vojakov, ktorí na Slavíne ležia, určite netušilo, že tú ťažko vybojovanú slobodu nám ich preživší krajania a naši „bratia na večné časy“ riadne osladia na viac než 40 rokov a že sem dokonca pošlú tanky proti bezzbranným civilom. V každom prípade je Slavín zaujímavý svojou lokalitou, staviteľskou hodnotou a aj svojimi tajomstvami. A pre mňa osobne aj mnohými spomienkami na prežité detstvo a mladosť v jeho blízkosti.
 |
| Pohľad z prednej, južnej strany. |
V stredoveku tvoril tento kopček jadro vinohradníckej oblasti. V 16. storočí sa volal Hymelperti (Nebeský štít), neskôr ho premenovali na Himmelspirzeln (po prešpurácky Spadnutý z neba). Koncom 19. storočia tu pestovanie viniča zaniklo a postupne ho nahradili záhrady. Po druhej svetovej vojne sa táto dovtedy nezastavaná lokalita stala dôstojným miestom posledného odpočinku pre vojakov Červenej armády, ktorí padli pri oslobodzovaní Bratisdlavy a západného Slovenska. Spolu s nimi sú tu pochovaní aj iní vojaci, ktorých telá sem previezli počas likvidácie pohrebísk v okolí Bratislavy.
Samotný pamätník, vysoký 52 metrov, bol postavený v rokoch 1957 až 1960, viď 1 a 2. Na jeho vrchole je umiestnená 12 metrová socha vojaka s vlajkou, stojaceho na polámanom hákovom kríži. Rozľahlý hektárový areál pamätníka, v ktorom sa nachádza viacero ďalších sôch, bol navrhnutý s ohľadom na už jestvujúce hroby. Dokopy je tu 6 masových a viac než 300 individuálnych hrobov. V roku 1962 bol Slavín vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Počas komunizmu a v podstate aj dnes je Slavín miestom rôznych ceremónii za účasti významných domácich i zahraničných štátnych činiteľov.
 |
| Letný a zimný pohľad na Slavín zo severnej strany |
 |
| Pohľad na Slavín z neďalekej Kalvárie |
V súčasnosti prebieha komplexná rekonštrukcia Slavína, vrátane samotného pylóna i sochy vojaka na jeho vrchole. Podľa Ing. Borisa Šramka, riaditeľa mestskej spoločnosti Marianum, ktorá rekonštrukciu realizuje, Alexander Trizuljak do tejto sochy zakomponoval istý duchovný odkaz v podobe niekoľkých kresťanských symbolov, ktoré sa komunistom nepodarilo dešifrovať. Bližšie viď 4 (reportáž z rekonštrukcie Slavína).
 |
| Pohľad zo Slavína na bratislavský hrad |
Pod Slavín sme sa prisťahovali, keď som mal štyri roky, a prežili sme tu v nájomnom byte takmer 22 rokov. Na základnej škole nás občas na Slavín vyhnali robiť uvítací špaliér významným návštevám. Keď na nejaké výročie ohlásili ohňostroj, chodili sme sa zo Slavína dívať. To bola vždy „spoločenská udalosť“, záujem býval značný. Často som sem chodil aj sám, hlavne večer kvôli úžasnému výhľadu na osvetlené hučiace mesto. Keď bolo v zime dosť snehu, dalo sa na sánkach spúšťať zadným prístupovým schodiskom na Havličkovu ulicu. Bolo však treba dávať pozor na policajtov, ktorí tu zvykli snoriť. Raz tesne pred Vianocami, keď som si ako chlapec krátil cez Slavín cestu domov, zachytil som okamih, keď sa zažínali obrovské reflektory, osvetľujúce Slavín, a ja som pri jednom z nich pozoroval trubicu výbojky, ako sa pomaly rozsvecuje, až kým jej svetlo nebolo oslepujúce. Fascinovalo ma to. Keď som o pár dní s očakávaním postával pred reflektorom neďaleko mladých jedličiek a ten nie a nie sa zažnúť, prišli za mnou dvaja policajti, presvedčení, že si tam chcem odrezať vianočný stromček. Najprv ma vystrašili tým, že musím ísť s nimi a popritom sa snažili pod blízkymi kríkmi nájsť nôž, ktorým som mal túto „vianočnú krádež“ spáchať. Nakoniec ma pustili s tým, že vraj som „pekný vtáčik“. Ani som sa im nepokúsil vysvetľovať, prečo som sa tam tak podozrivo motal, aj tak by mi neuverili.
 |
| Panoramatický pohľad na Bratislavu. Pre nárast stromov je z roka na rok obmedzenejší. |
 |
| Pamätník-nepamätník, po decembrovej nádielke snehu by bola škoda nevyužiť takýto pekný svah na sánkovačku. |
 |
| Nové moderné osvetľovače pamätníka. Tie pôvodné mali rozmery menšieho auta. |
Zopárkrát sme na lúke v blízkosti pamätníka púšťali šarkana a napodiv nás nikto nevyhadzoval. Keď som však raz chcel svojmu šarkanovi zaťažiť chvost a olámal som si z blízkeho kríka zopár vetvičiek, zjavil sa akýsi chlap v montérkach, zjavne lokálny záhradník, a riadne mi vynadal. Myslím, že urobil dobre. V areáli pamätníka bola aj jedna voľne dostupná čerešňa, ktorá tu zostala ešte z čias pred jeho vybudovaním. Bola ukrytá v zeleni a chodilo sa k nej po jednom z bočných chodníkov. Keď sme nepremeškali ten správny čas, tak sme si aj pochutili na čerstvom ovocí.
 |
| V týchto miestach sa nachádzala voľne prístupná čerešňa a naokolo boli dosť husté kroviny. Prístupové chodníky v tejto lesoparkovej zóne areálu neboli spevnené, ako teraz. |
 |
| Jeden z dvojice tzv. pozorovacích bunkrov z roku 1960. Tieto bunkre boli súčasťou civilnej obrany obyvateľstva. |
 |
| Napravo druhý pozorovací bunker a naľavo vodný rezervoár, zachovaný ešte z čias záhradníčenia na tejto lokalite. |
 |
| Na stene rezervoára vidno písmená JM a letopočet MCMXXI (1921) |
V podstate sme Slavín ani nevnímali, ako cintorín. Stretávali sme sa tu s partiou, kecali, vykrikovali a zadkami leštili múrik pozdĺž terasy pamätníka. Zopárkrát sme mali šťastie, keď práve otvorili obradnú sieň pamätníka pre verejnosť, roky to bola pre nás „tajomná komnata“. Inokedy sme si všimli, že tajuplná kovová brána v zadnom opornom múre terasy pamätníka je pootvorená. Tak sme si zbehli pre baterky a vliezli sme dnu. Objavili sme obrovský priestor s množstvom betónových podperných stĺpov. Dovtedy som netušil, že pod pamätníkom a priľahlými terasami je dutina, rovnako ako je dutina v samotnom pylóne pamätníka a aj v soche vojaka na jeho vrchole. Vtedy bol tento priestor prázdny, dnes sú tu dobudované akési priečky a stienky a je tu uskladnené všetko možné. Vraj sa uvažuje s využitím tohto priestoru pre muzeálne účely. Bližšie viď 5, 6 a 7.
 |
| Tajuplná brána do priestorov pod pamätníkom. Kedysi tu žiadny chodník nebol. |
 |
| V roku 2006 na Slavíne osadili a vysvätili pravoslávny kríž od Klementa Trizuljaka. Patril sem už dávno, nakoľko je to cintorín a pochovaní vojaci boli prevažne pravoslávneho vyznania. |
 |
| Informačno-spomienkové tabule s menami viac než 5500 identifikovaných padlých vojakov. Osadené boli v roku 2015 |
 |
| Mierová lúka na počesť Alexandra Dubčeka, vybudovaná v roku 1997. Len škoda, že kamenná pamätná tabuľa je už takmer nečitateľná. |
Bývanie pod Slavínom sa dnes berie ako lukratívna záležitosť, avšak za socializmu to malo jednu veľkú nevýhodu: V jeho tieni sme mali veľmi zlý príjem rakúskeho rozhlasu a televízie. Takže keď sa chalani v škole vzrušene prekrikovali, aký super western bol včera na Viedni a aké rockové hviezdy videli v poslednom Spotlighte, mohol som im len ticho závidieť. Takmer sme uverili tomu, že na príjem rádiových vĺn má rušivý vplyv kovová socha vojaka na pylóne Slavína, alebo že priamo v tej soche je tajne namontovaná rušička. Rušenie „zlých“ západných staníc totiž nebolo v tom čase ničím mimoriadnym. Avšak celé to bolo len o tom, že sme bývali na blbej strane kopca a že sme nemali poriadny anténny zosilovač. To však bola snáď jediná nevýhoda tejto lokality.
 |
| Staré mesto južne od Slavína. Tento pohľad ma vždy fascinoval. |
V každom prípade je Slavín pozoruhodným miestom a aj v týchto rokoch je mu venovaná náležitá starostlivosť, možno viac ako za čias socializmu. Keby tu nebol pamätník, tak by sa o tento kopček už dávno pobili zbohatlíci a developeri. Avšak tie tisíce mŕtvych vojakov, ktorí sú tu pochovaní, toto miesto našťastie dobre strážia.
Foto: P.Vyskočil
Použité a doporučené zdroje:
1 https://bojovnik.eu/2021/04/05/slavin-pamatnik-s-antickym-smrncom/
2 https://www.teraz.sk/slovensko/unikatne-fotografie-slavin-vystavba/127491-clanok.html
4 https://www.facebook.com/watch/?v=2825878307694292
5 https://www.youtube.com/watch?v=RasQrkgXtf8
6 https://zivot.pluska.sk/soubiznis/tajomstvo-slavina
7 https://youtu.be/mZgdT8LrQ6s
pekne. lucia
OdpovedaťOdstrániťPekne som si zaspomínal... ;-)
OdpovedaťOdstrániť