Podzemie Španej Doliny

 Je to už viac než polstoročie odvtedy, ako si moji rodičia našli a kúpili staršiu chalupu na Španej Doline. Stali sa tak prvými chalupármi v tejto odľahlej a v tom čase málo známej dedinke uprostred Starých hôr neďaleko Banskej Bystrice. Dnes je to vyhľadávaný raj chalupárov a rekreantov, v neposlednom rade aj kvôli neďalekému lyžiarskému stredisku Šachtičky, ktoré v tom čase ešte neexistovalo. Španiu Dolinu však robí zaujímavou okrem výroby jedinečných čipiek predovšetkým jej bohatá banícka história, ktorá sa skončila iba nedávno.

Špania Dolina od našej chalupy.

Prvý dojem zo Španej Doliny, ktorá sa kedysi volala Herrengrund, nebol bohvieaký. Mal som vtedy 10 rokov, keď sme sa tam vybrali po prvýkrát spoločne. Pred obcou Uľanka náš starý Wartburg odbočil na úzku prašnú cestu, ktorá sa kľukatila hore dolinou po lesnatom úbočí. Po 4 kilometroch sme uzreli akési haldy a nad nimi sa týčila silueta čohosi, čo pripomínalo továreň. O kúsok ďalej na námestí, ktorému miestni hovorili „pľac“, bola konečná. Pre autobusy a aj pre nás. Bola tu klasická dedinská krčma, malá samoška, dokonca kino, o kúsok ďalej zelovoc a mäsiarstvo a uprostred námestia oplotený parčík. Vľavo nad námestím trónil veľký opevnený kostol, ku ktorému viedlo kryté schodisko, a vpredu nad nami sa týčila mohutná halda, najväčšia, akú som kedy videl. Pod ňou akési kamenné ruiny a vedľa nich tzv. klopačka, ktorou sa v minulosti zvolávali baníci do práce a v ktorej bola vtedy zriadený národný výbor a pošta.

Naša chalupa od námestia (1983)

Hneď za klopačkou bol vchod do akejsi starej štôlne. To bola prvá zaujímavá vec, ktorá v nás s bratom vzbudila zvedavosť. Až o mnoho rokov neskôr sme sa dozvedeli, že to bola tzv. Cisárska, alebo Denná štôlňa, ktorou sa fáralo do banského revíru. 

Cisárska štôlňa (1997, syn Jerguš a synovec Juraj)

Po čase sme podobných štôlní našli v tejto oblasti viac a, samozrejme, do niektorých z nich sme aj vliezli s baterkami. Bohužiaľ, každá z nich po pár desiatkach metrov končila závalom. Až na jednu výnimku, ktorou bola tzv. prekopová, alebo prepravná štôlňa, dlhá 1,6 km, ktorá slúžila na prevoz rudy z neďalekej bývalej osady Piesky do „továrne“.

Postupne sme sa dozvedeli, ako to celé je. Všetky tzv. staré štôlne, šachty, zvyšky budov a haldy na Španej Doline i na Pieskoch patrili do dávnejšej histórie, najmä do 15. a 16. storočia, kedy sa Špania Dolina stala hlavným strediskom ťažby medi a striebra v oblasti Banskej Bystrice. Španiodolinská meď sa vyvážala najskôr v nespracovanej forme ako ruda a neskôr sa spracovávala v neďalekých hutách. Bola známa v celej Európe a aj za jej hranicami. Ťažba sa skončila koncom 19. storočia. Popri hlavnej ťažbe od 17. storočia prebiehala ťažba medi z tzv. cementových vôd, ktoré vytekali zo štôlní a obsahovali rozpustné soli medi, predovšetkým modrú skalicu. Táto ťažba pokračovala aj za 1. republiky, kedy ju na Pieskoch realizoval štátny podnik na výrobu medi. Cementové vody sa nechali pretekať cez kaskádovito usporiadané drevené nádrže, do ktorých boli vložené odpadové kusy železa. Na nich sa meď usadzovala vo forme kovu a na dne nádrží vo forme bahna. Z takto získanej medi sa vyrábali ozdobné predmety, hlavne chýrne španiodolinské čaše (16.-17. storočie, viď 3 a 7).

Po II. svetovej vojne nastalo nové obdobie ťažby, pričom sa ťažila hlušina zo starých háld. V súvislosti s tým sa na Španej Doline postavila spomínaná „továreň“, čo bol závod na spracovanie rudy, a prerazila sa dopravná štôlňa na Piesky. Vyťažený materiál sa spracovával vtedy novou, tzv. flotačnou technológiou, pričom sa najskôr rozomlel a potom sa z neho vo vodnom pristredí prevzdušňovaním (flotáciou) oddeľovala ľahšia hlušina od ťažšej frakcie s obsahom kovov. Táto technológia bola dosť účinná na spracovanie aj banského odpadu, v ktorom ešte zostal nejaký podiel rudy, aj keď rentabilita tohto procesu na veľa nestála. Okrem toho škodila životnému prostrediu, a to hlukom, prachom a znečisťovaním miestneho potoka, do ktorého sa vyplavovala rozomletá hlušina. Časť z nej potom odsedimentovala v dvoch odkaliskách, postupne vybudovaných poniže dediny.

Bližšie o histórii baníctva na Španej Doline viď 1, 2, 3.

Pamätám sa, ako otec jedného dňa pohľadal nejaké baterky, zbalil batoh a s tajomným výrazom v tvári nás viedol k závodu. Areál bol otvorený, nikto tu nič nestrážil. Boli tu koľajnice, banské vozíky a po zemi sa povaľovali železná gule z mlyna na drvenie rudy. V priestore, kde sa vysypávali vozíky, stál sud s nejakými kamienkami, či šupinkami, ktoré intenzívne páchli. Bol to karbid vápenatý do banských lámp, ktorý stačilo poliať vodou, alebo opľuť a potom zapáliť. Fajn to šumelo a blčalo. Bola to inak obľúbená zábavka miestnych chalanov.

Otec nás napokon zatiahol ku vchodu do štôlne, na konci ktorej bolo vidieť malilinkú svetelnú bodku. Vytiahli sme baterky a po polhodine šuchtania sa pomedzi koľajnice sme prišli k otvorenej mrežovanej bráne. Za ňou sme vyšli do slnkom zaliatého mesačného údolia, akoby vystrihnutého z nejakého čudesného sna. Stred údolia bol smerom hore až po sedlo takmer bez vegetácie. Iba žltkasté haldy a svahy, pomedzi ne kľukatá prašná cesta, sem-tam tajuplné ústie štôlne, v dolnej časti údolia zase polorozpadnuté a zarastené zvyšky niekoľkých chalúp, kaplnka a dva zachovalé a zjavne obývané domy. Na jednom mieste vytekal zo svahu modrý potok. Boli to spomínané cementové vody, vytekajúce zo zavalenej banskej štôlne, ktoré farbili kamene v riečišti do modra až modrozelena. Naokolo šumeli statné smreky a scenériu dokresľovala blankytná klenba oblohy. Boli sme v bývalej osade Piesky, zvanej tiež Sandberg, alebo skomolene Zampärk.

Piesky (2013)

Piesky (2013)

Piesky, kaplnka (2022)

Koľajnice nás po pár desiatkach metrov zaviedli ku vchodu do ďalšej, tzv. prieskumnej štôlne, zvanej tiež Piesky, v ktorej sa pracovalo. To bol totiž ďalší cieľ novodobej banskej činnosti – overiť existrenciu ložísk na miestach, kde sa predtým nekopalo. Okrem štôlne Piesky to bola aj prieskumná štôlňa Ivan, ktorá sa razila na začiatku Španej Doliny oproti závodu, pod príjazdovou komunikáciou smerom pod Panský Diel, dominantný kopec nad Špaňou Dolinou. V priebehu niekoľkých rokov sa tam vykopal rozsiahly systém chodieb. Samozrejme, že aj tam sme „nakukli“, keď sa tam práve nepracovalo, avšak iba informatívne. Proste to nebolo ono, keď tie chodby nikam neviedli.

Prieskumná štôlňa Piesky bola tak isto rozvetvená, aj keď nie taká rozsiahla, ako štôlňa Ivan. Avšak nikdy sme si do nej netrúfli vkročiť, už len kvôli výstražným tabuliam pri jej vstupe, pričom na jednej z nich bola zobrazená plynová maska. Zo štôlne vytekala voda, po stenách boli vyvedené akési rúry a nepretržite tam hučali stroje. Občas sa vynoril banský vláčik, aby vysypal vyťažený materiál na čerstvú haldu. Vo vchode štôlne bol inštalovaný násypník, cez ktorý nákladné autá vysypávali vyťažený materiál zo starých háld v závere údolia priamo do banských vozíkov a tie sa potom vozili na Španiu Dolinu. Koncom 70-tych rokov sa baníci touto štôlňou prekopali až na Španiu Dolinu popod haldu nad námestím. Tým vznikla druhá podzemná spojnica medzi Pieskami a Špaňou Dolinou. Lenže nový prekop čoskoro zo strany Španej Doliny zabetónovali a bolo po zábave.

Špania Dolina, mapka štôlní (zdroj viď 14)

Prieskumná štôlňa Piesky (2013, syn Milan)

Prepravnú štôlňu sme využívali pomerne často, a to obidvomi smermi, v lete i v zime, dokonca aj bez baterky, stačilo len sledovať svetielko na druhej strane. Raz som tadiaľto prechádzal s otcom od Pieskov a pri jednom obzretí som zbadal, že zmenšujúca sa bodka za nami je zrazu väčšia a akási žltá, čo ma vyľakalo. Banská lokomotíva! Prešli sme na stranu, kde boli koľaje ďalej od steny, pritlačili sme sa k nej a otec dával rušňovodičovi znamenie baterkou. Lokomotívu nebolo vôbec počuť, až kým nebola pár metrov od nás, čo bolo dosť strašidelné. To oblúkové kovové výstuže stien tlmili zvuk, podobne ako tlmič na hlavni pištole. Lokomotíva ťahala banský vozík na prepravu osôb, v ktorom sedela žena s dieťaťom. Dve miesta boli voľné a rušňovodič namiesto toho, aby nám vynadal, pokynul, aby sme nastúpili. Na týchto vozíkoch, ktoré mali dokonca aj brzdu, sme sa potom vozili aj sami. Stačilo vozík len vytlačiť zo Španej Doliny na Piesky a naspäť išiel sám z kopca. Miestni chalani nás naučili, že ak sa vozíku z kopca nechce, treba mu len pooblievať ložiská vodou. Aj nás pri tomto šantení párkrát „vymákli“ zamestnanci Rudných baní, ale nikdy nám nikto nenadával. Zďaleka sme totiž neboli jediní, ktorí túto štôlňu využivali a štôlňa bola bezpečná, tak nás neriešili.

Šantenie s vagónikmi (Piesky 1980)

Na Pieskoch, podobne ako aj v Španej doline, sa dali na haldách nazbierať zaujímavé minerály, ako napríklad striebrosivé kryštály pyritu, či zlatistého chalkopyritu, prevládajúcej zložky tzv. žltej medenej rudy. Tiež tu bol tyrkysový malachit a sýtomodrý azurit, sprievodné minerály medenej rudy. Raz ma kamarát z detstva Sveťo, vtedy študent geológie, ktorého rodičia mali chalupu na Starých Horách, zlanáril na Pieskoch do akéhosi dávno nepoužívaného podzemného bludiska, pričom sme sa na dvoch miestach museli dokonca plaziť. Chcel mi ukázať ozajstnú tzv. čiernu medeno-striebornú rudu s obsahom tetraedritu. Našli sme ju. Avšak dodnes mám zimomriavky, keď si na tento zážitok spomeniem.

Bližšie o mineráloch v oblasti Španej Doliny a Pieskov viď 8, 2.

Z Pieskov na Španiu Dolinu vedie modrá značka od Starých Hôr. Cesta po nej späť do Španej Doliny trvá síce o hodinu dlhšie, ako cez prepravnú štôlňu, avšak je veľmi príjemná, s nádhernými výhľadmi na Veľkú Fatru. Často sme tadiaľto chodievali. Tesne pred Špaňou Dolinou prechádza cez veľké rovné priestranstvo s futbalovým ihriskom a s pomerne zachovalými ruinami kamenných stavieb, súvisiacich s bývalou šachtou Ludovíka zo začiatku 19. storočia. Bola to najmladšia a najhlbšia šachta zo 4 šácht v oblasti Španej Doliny. Mala hĺbku až 400 metrov. Ústie šachty bolo prekryté železnými platňami, po ktorých sme ako decká viackrát dupali a ani sme netušili, aká obrovská hĺbka je pod nami. Celé to veľké priestranstvo so štadiónom bola vlastne zarovnaná halda vyťaženej hlušiny, ktorej časť sa postupne odťažila a spracovala v závode.

Bližšie o šachte Ludovíka viď 11, 12.

Odtiaľto to na námestie v Španej Doline trvá necelú polhodinu. Toto námestie sa tak isto nachádza na halde. Materiál tejto haldy pochádza z bývalej šachty Ferdinand z 15. storočia, najstaršej v tejto oblasti, hlbokej takmer 300 m. Táto šachta po dlhých desaťročiach „spánku“ dala o sebe vedieť niekedy v 80-tych rokoch, kedy sa na jej mieste – priamo pred klopačkou – vytvorilo veľké prepadlisko. Neďaleko klopačky stála vtedy drevená chata, ktorá slúžila mládežníkom a ktorá sa takto ocitla na samom okraji obrovskej jamy, takže ju museli zbúrať. Koncom roka 2003 sa na tom istom mieste objavilo ďalšie, tentoraz menšie prepadlisko, s priemerom 10 m a hĺbkou 5 m. A potenciálna hrozba ďalšieho prepadávania tu stále existuje. Viď 13.

Horná časť námestia v Španej Doline, klopačka a úplne vľavo ruiny budov
šachty Ferdinand (2022)

Spod námestia vyteká Banský potok, ktorý aj s prítokmi preteká systémom chodieb po celej dĺžke dediny. Samozrejme, že aj tam nás to lákalo s baterkou. Bol v tom však problém. Okrem toho, že vstup do chodby pod námestím bol dosť nízky, sa priestor pod námestím využíval ako obecné smetisko a navyše, viaceré domy mali do chodieb zaústené svoje odpadové vody.

Spomínaná veľká halda nad námestím súvisí s ďalšou šachtou Maximilián zo 16. storočia, hlbokou 320 m. Táto halda je zo všetkých háld najviac zachovalá a tvorí typickú dominantu Španej Doliny. K priestoru šachty (medzi domami č.1, 2 a 4) sa dostaneme cestou poza kostol. Odtiaľto je už na dosah samotná halda, odkiaľ sú nádherné výhľady na Španiu Dolinu. Keď sa šachta Maximilián v roku 1810 preborila, vybudovala sa už spomínaná šachta Ludovika ako pomocná, prostredníctvom ktorej sa potom realizovalo vyťaženie zarudnenia v priestore šachty Maximilián.  

Štvrtou šachtou je šachta Mária zo 17. storočia s hĺbkou 330 m. Podobne ako šachta Ludovika sa aj táto nachádza mimo dediny, na severnom svahu priľahlého kopca Panský Diel, neďaleko turistického chodníka. Zostala po nej zarastená prepadlina so zvyškami starých budov a rovná trávnatá plocha haldy. 

Č

Na halde Maximilián (2013)

Pre lepšiu predstavu o podzemí Španej Doliny si treba uvedomiť, že každá z týchto banských šácht mala viacero obzorov (poschodí), v ktorých sa rozvetvovali jednotlivé štôlne viacerými smermi. Niektoré z nich vychádzali na povrch, iné tvorili spojnice medzi susednými šachtami. Takto bol vytvorený rozsiahly a zložitý labyrint chodieb, patriacich do spoločného Starohorsko-španiodolinského ťažobného revíru. Cez spomínanú Cisársku (Dennú) štôlňu za klopačkou sa napríklad dalo prejsť podzemným bludiskom až do Richtárovej pri Starých Horách. Tak to v roku 1764 uskutočnil syn Márie Terézie, korunný princ Jozef (neskôr cisár Jozef II.) so svojím mladším bratom Leopoldom (neskôr Jozefovým nástupcom Leopoldom II.) a s tešínskym vojvodom Albertom Kazimírom Sasko-Tešínskym a za doprovodu miestnych baníkov. Zvládli to za 45 minút (viď 16). 

Zdroj: Viď 16

K uvedeným šachtám patril aj jedinečný banský vodovod, pričom voda sa používala hlavne na pohon banských strojov. Vodovod sa budoval postupným predlžovaním a pripájaním nových vodných zdrojov a jeho takmer 50 km dlhá trasa viedla spod Prašivej v Nízkych Tatrách popod Hiadeľské sedlo a Kozí chrbát, ponad osady Polianka a Bukovec a popod Jelenskú skalu. Boli tu úseky, vybudované z drevených a kamenných žľabov, miestami z jarkov a dokonca aj akvaduktov. Aby voda v zime nezamŕzala, po celej trase boli drevené prikrývky, takže počas miernejších zím mola možná prevádzka šácht počas celého roka. Bližšie o banskom vodovode viď 3, 16.

Zrekonštruovaná časť banského vodovodu
(2013, zelená hrebeňovka Štarohorských vrchov
medzi Donovalmi a Špaňou Dolinou)

Od mojej prvej návštevy Španej Doliny ubehlo mnoho rokov. Pôvodná prašná prístupová cesta a s ňou aj námestie a niektoré miestne komunikácie sa krátko po našom príchode vyasfaltovali a okrem toho sa vybudoval obecný vodovod. Avšak dedina aj tak pomaly upadala. Postupne sa zrušila základná škola, kino, zelovoc, mäsiarstvo i pošta. Ako ubúdali pracovné príležitosti, ubúdal ak počet pôvodných obyvateľov – starí umierali a mladí sa sťahovali do mesta. Na druhej strane pozvoľna pribúdali chalupári a rekreanti. V roku 1985 sa skončila exploatácia háld na Pieskoch a v roku 1988 skončil aj banský prieskum. Závod na úpravu rudy, do ktorého sa po ukončení ťažby háld vozila najskôr ortuťová ruda z Malachova a od roku 1990 mastencovo-magnezitová ruda z Hnúšte, napokon stíchol a v roku 2010 bol asanovaný. Modrý potok na Pieskoch sa postupne stratil, podobne ako aj ruiny starých chalúp, vchody do starých štôlní a napokon aj koľajnice. V nevyužívanej prepravnej štôlni sa vybudoval záchyt výveru podzemnej vody a štôlňa sa uzatvorila ako ochranné pásmo vodného zdroja. Vďaka nadšencom sa štôlňa napokon zrevitalizovala a od roku 2022 je opäť prístupná verejnosti, avšak iba so sprievodcom. Viď 5.

Zrevitalizovaná prepravná štôlňa od Španej Doliny (2022)

Zrevitalizovaná prepravná štôlňa od Pieskov (2022)

Z betónovej steny, ktorou bola zaslepená prieskumná štôlňa Piesky zo strany Španej Doliny, ktosi odvalil dostatočne veľký kus na to, aby sa cez vzniknutý otvor dalo preliezť dnu. Následne sa na internete objavili videá a fotografie od dobrodruhov, ktorí sa odvážili touto štôlňu prejsť po vlastných, pričom sa miestami museli brodiť po kolená vo vode. Viď napr. 10. Keďže riziko bolo vysoké, kompetentní štôlňu nedávno znovu zabetónovali, tentoraz však z obidvoch strán.

Zaslepený vchod do prieskumnej štôlne Piesky
od Pieskov (2022)

Vybudoval sa tiež náučný chodník s informačnými tabuľami (viď 18), a vedľa klopačky sa postavil banský orloj. Vchod do tzv. Cisárskej, alebo Dennej štôlne sa na krátkom úseku upravil, osvetlil a sprístupnil verejnosti a na námestí bol vystavený banský vláčik. V roku 2008 bolo v budove bývalej školy, kde teraz sídli obecný úrad, zriadené tzv. Muzeum medi (viď 17). Starobylá klopačka, ktorá začiatkom 80-tych rokov dokonca vyhorela, bola zrekonštruovaná a dnes slúži ako penzión.

Horná časť námestia s budovou klopačky po požiari (1983)

Postupne sa zrušili divoké smetiská a celá dedina sa viditeľne skultivovala. Popri starobylom kostole, do ktorého chodilo už iba zopár miestnych stareniek, sa zriadilo diecézne pastoračné centrum pre mládež, poskytujúce animátorskú školu, duchovné cvičenia a ďalšie aktivity.

Niekde uprostred toho všetkého, zhruba po 30-tich rokoch užívania a vylepšovania, sa rodičia rozhodli chalupu na Španej Doline predať. Takže ďalšie moje návštevy tohto malebného a sľubne sa rozvíjajúceho miesta boli už len sporadické. Tou najvýznamnejšou návštevou bola v roku 2013 svadba mojej staršej dcéry Naďky, ktorá si Španiu Dolinu od detstva zamilovala a rozhodla sa mať svadbu práve v tunajšom kostole.

Svadba na Španej Doline (2013, Naďka a Janko)

Špania Dolina znovu ožíva. Ťažba surovín a baníctvo ako také sa stalo po stáročiach definitívne minulosťou. Ostali len torzá banských budov, ktoré možno raz budú zrekonštruované pre potreby cestovného ruchu, haldy, ktoré pomaly ale isto zarastajú vegetáciou, a kilometre podzemných priestorov, ktoré už oko človeka nikdy neuzrie a ktoré si príroda postupne berie späť.

Veľmi obdivujem prácu a majstrovstvo stredovekých geológov a banských inžinierov, ktorí v tej dobe dokázali nájsť, lokalizovať a vyťažiť bohaté banské ložisko a tak Španiu dolinu vo svete zviditeľniť. Už menej však obdivujem stopy po banskej činnosti, predovšetkým vo forme háld, ktoré sú možno historicky či mineralogicky zaujímavé, avšak bez estetickej hodnoty, dokumentujúce skôr ľudskú bezohľadnosť pri dobývaní pokladov zeme. V každom prípade Špania Dolina so svojím okolím a aj podzemím rozpráva príbeh, ktorý sa rozhodne oplatí spoznať.

Foto:   Peter Vyskočil, Jerguš Vyskočil, Juraj Vyskočil

Použité a doporučené referencie:

1. História

http://www.mineraly.sk/files/hist/027_spania_dolina.htm

2. História, geológia

http://www.gweb.cz/clanky/clanek-44/

3. Baníctvo, banský vodovod, cementové vody

https://historia.szm.com/vedtech/banictvo/Spaniadolina/index.htm

4. Baníctvo, závod na spracovanie rudy

https://www.geocaching.com/geocache/GC8CC8J_historia-banictva-v-spanej-doline

5. Prepravná štôlňa - video

https://www.youtube.com/watch?v=wSoIE8B0MEs

https://youtube.com/watch?v=X6leLZSSpSg&feature=share

6. Osada Piesky

https://cestovanie.sme.sk/c/6470313/historia-kam-zmizla-osada-piesky.html

7. Osada Piesky, ťažba medi z cementových vôd

Turistický sprievodca, vydaný Klubom ČS turistov v Banskej Bystrici v r. 1928

8. Minerály

http://www.mineralogickyspolok.sk/stare_hory.html

9. Prieskumná štôlňa Piesky

https://www.geocaching.com/geocache/GC2YGHR_stolna-v-spanej-doline?guid=95724542-7cc0-4644-9638-5278f08e4833

https://believer.blog.pravda.sk/2012/08/29/spania-dolina-piesky-prechod-stolnou-kesky-a-uraz/

10. Prieskumná štôlňa Piesky - video

https://www.youtube.com/watch?v=mmj4ucTWKXU

11. Šachta Ludovika

https://www.flickr.com/photos/elehmden/6271806853

12. Šachta Ludovika – video – vizualizácia

https://youtu.be/QwwTNwD0xSg

13. Šachta Ferdinand, zával

https://mybystrica.sme.sk/c/1606286/prepadne-sa-spania-dolina-pod-zem.html

14. Špania Dolina, štôlne - mapka

http://www.mineraly.sk/files/zber/101-200/110_spania_stolna_ivan.htm

15. Starohorsko-španiodolinský ťažobný revír – mapka

file:///C:/Users/vysko/Downloads/2015_02_25-53%20(2).pdf

16. Špania Dolina, šachty, štôlne, banský vodovod – fotografie, nákresy, plány

https://www.pamiatky.sk/Content/ZASADY/%C5%A0pania%20dolina/0324%20historicke%20foto%20-%20technicke%20objekty.pdf

17. Špania Dolina, Múzeum medi

https://youtu.be/ky8bi29PnmE

18. Špania Dolina, banský náučný chodník

https://www.pomalevylety.sk/trips/ntatry_nch_spania_dolina

19. Pamiatková rezervácia Špania Dolina

https://www.pamiatky.sk/Content/ZASADY/%C5%A0pania%20dolina/zasady-ochrany.pdf