Kanál do neznáma

Táto téma nemusí byť pre bežného čitateľa príliš atraktívna, hoci si nekladie nároky na nejaké odborné vzdelanie. Ide v podstate o jednu kanalizačnú rúru, na ktorej záviselo a ešte stále závisí fungovanie donedávna jednej z najvýznamnejších fabrík na Slovensku. História tejto rúry je však dosť pozoruhodná a pripomína akúsi tragikomickú hru v podaní detí z materskej školy.

Dynamitka, CHZJD či Dimitrovka, Istrochem, Mečiarovo „Zlaté vajce“. To sú názvy a prezývky známej fabriky v centre Bratislavy. Pôvodne sa odpadové vody z chemickej výroby odvádzali otvoreným kanálom, tzv. Smradľavkou - bývalým Mlynským ramenom – do Malého Dunaja. V roku 1965 boli presmerované do novovybudovaného tzv. I. kanála chemických odpadových vôd, ústiaceho do hlavného toku Dunaja vo Vlčom hrdle, pričom časť Mlynského ramena sa následne 13 rokov bez zaizolovania dna zavážala toxickým odpadom z Dimitrovky, až kým nebola dokončená skládka toxického odpadu pri Budmericiach. Navezený odpad sa potom jednoducho zavozil zeminou a rozparceloval záhradkárom, ktorí sa potom veľmi čudovali, keď zistili, že voda z ich studní sa nedá používať ani na polievanie. To všetko sa dialo s veľkorysým súhlasom štátu, v rozpore so všetkými pravidlami ochrany životného prostredia i zdravého rozumu, nezodpovedne až idiotsky. Dnes je toto územie smutne známe ako Vrakunská skládka, do sanácie ktorej teraz potečú milióny Eur.

Tejto téme sa budem venovať v niektorom ďalšom príspevku.

Spomínaný I.kanál chemických odpadových vôd je gravitačný, betónový, s kyselinuvzdornou výmurovkou. Je vedený od areálu mechanicko-chemickej čistiarne odpadových vôd Istrochemu na Turbínovej ul. popri Martinskom cintoríne, pozdĺž Tomášikovej a Kaštieľskej ulice a ďalej cez Prievoz. Domové role a Čierny les do Vlčieho hrdla popri ČOV Slovnaft s vyústením do hlavného toku Dunaja v riečnom kilometri 1863,6.

Trasa I. kanála je oranžová, bývalé Mlynské rameno je vyznačené modrou čiarou.
Na jej zakončení (vpravo) sa dnes nachádza Vrakunská skládka.

Tento kanál mal mať životnosť 15 rokov a už koncom sedemdesiatych rokov boli indície o jeho zlom technickom stave. Preto bol v osemdesiatych rokoch s veľkou slávou dobudovaný tzv. II. kanál chemických odpadových vôd, ktorý bol vedený okľukou popri Trnavskej a Vrakunskej ceste a ďalej pozdĺž železnice k Cintorínu Vrakuňa a k Malému Dunaju a pozdĺž neho až k Čiernemu lesu, kde sa napájal na trasu pôvodného I.kanála. Na rozdiel od neho mala byť odpadová voda vedená nie gravitačne, ale prečerpávaním.

Avšak II. kanál sa nikdy nesprevádzkoval. Kompetentným sa totiž zapáčilo, že voda v I.kanáli tečie sama a rozhodli sa nechať to tak, kým sa kanál samovoľne nezavalí. Prevádzkovanie II. kanála bolo vzhľadom na nutnosť prečerpávania finančne náročné a rekonštrukcia I.kanála by tiež predstavovala nemalú investíciu. A keďže fabrika išla dole vodou a postupne rušila jednotlivé prevádzky, riešili sa iné veci, okrem iného aj Mečiarova divoká privatizácia a následné Dzurindovo znovuzoštátnenie Istrochemu. Medzitým sa nevyužívané technické vybavenie II. kanála postupne rozkradlo, takže II. kanál sa stal nielen nepoužívaným, ale aj nefunkčným. Napokon II. kanál prešiel do vlastníctva BVS a tým zostal pre Istrochrem k dispozícii iba problematický a zatiaľ samovoľne nezavalený I.kanál.

Aby svet videl, že o I. kanál i o životné prostredie v jeho okolí sa niekto stará, bol už dávnejšie zavedený úplne zbytočný tzv. monitoring kvality podzemných vôd. Realizoval sa prostredníctvom už jestvujúcich vrtov, nachádzajúcich sa na trase kanála. Výsledky meraní, ktoré si robil Istrochem svojpomocne, sa po náležitej cenzúre posielali na príslušné úrady. Namerané hodnoty z niektorých vrtov síce signalizovali výrazné anomálie, avšak podľa kompetentných to „nebolo z kanála“. V polovici 90-tych rokov som nejaký čas pracoval na Oddelení životného prostredia Istrochemu. Okrem interných pozorovaní som mal tiež k dispozícii aj výsledky hodnotenia stavu kanála od externej spoločnosti, ktorá na niekoľkých jeho miestach konštatovala predpoklad porušenia kyselinuvzdornej výmurovky a netesnosti v betónovom telese kanála. Žiadne opatrenia sa však neudiali, aj keď som na ich potrebu upozorňoval. Jediným opatrením bolo napomenutie, aby som nekonal proti svojmu zamestnávateľovi. Skrátka, aby som nekazil hru, lebo aj hra na ekológiu má svoje pravidlá, ktoré som zjavne nepochopil.

A tak je to prakticky dodnes. Istrochem síce už v tom čase mal čosi ako mechanicko-chemickú čistiareň odpadových vôd, ale išlo v podstate len o neutralizáciu odpadových vôd s použitím vápna. Navyše sa na „čistiareň“ vozili cisternami priesakové vody zo spomínanej skládky toxického odpadu pri Budmericiach. To, čo napokon roky odchádzalo do Dunaja, bola síce zneutralizovaná, ale naďalej silne znečistená páchnúca stoka. A štát zjavne nemal záujem „Zlatému vajcu“ robiť problémy.

Toto sa do istej miery zmenilo po sprevádzkovaní novej biologickej čistiarne odpadových vôd s terciárnym dočistením na aktívnom uhlí, ktorá bola dobudovaná ako ďalší stupeň k pôvodnej mechanicko-chemickej čistiarni. Slovenská inšpekcia životného prostredia vydala v r.2010 integrované povolenie na jej prevádzku, v rámci ktorého sa sprísnili limity na kvalitu vypúšťanej vody. To už bol Istrochem (či skôr jeho zvyšok) odštepným závodom akciovej spoločnosti Duslo Šaľa, „dcéry“ českej spoločnosti Agrofert vo vlastníctve súčasného českého premiéra Babiša. Avšak týmto povolením sa fakticky zlegalizoval aj I.kanál chemických odpadových vôd, a to napriek jeho problematickému stavu. Kanál proste nikto neriešil, nakoľko iná možnosť odvádzania odpadových vôd z Istrochemu už nebola a úradníci zjavne nechceli kaziť hru.

V r.2015 sme s kolegom v rámci expertíznej štúdie overovali stav I.kanála na lokalite Čierny les, známej predovšetkým ako jedno z miest, kam sa odťahujú nesprávne zaparkované vozidlá, pričom sme fyzicky prešli prakticky všetky monitorovacie vrty pozdĺž I.kanála. Prostredníctvom týchto vrtov - ako nám kompetentní z Istrochemu do poslednej chvíle tvrdili – mal stále prebiehať monitoring kvality podzemných vôd. Ako sme však zistili, monitorovací systém bol zjavne nefunkčný – jednotlivé vrty boli buď suché, alebo zahádzané odpadom, chýbalo označenie vrtov, ako aj uzatvárateľné poklopy, a stav terénu v ich okolí nasvedčoval, že sa dlhodobo nesledovali. Nehľadiac na to, že rozmiestnenie týchto vrtov nerešpektovalo smer prúdenia podzemných vôd a teda výpovedná hodnota celého monitoringu bola od začiatku pochybná a namerané výsledky pre prípadnú sanáciu sú prakticky nepoužiteľné.

Aktuálny stav niektorých sond "monitorovacieho systému".

Na lokalite Čierny les bol overený značne zanedbaný stav. I.kanála – poškodené kontrolné šachty a chýbajúce kanalizačné poklopy. Dnes sa sem vyváža zemina z rôznych stavieb, pričom len málo chýbalo, aby boli nedopatrením zasypané aj poškodené kontrolné šachty I.kanála. To by nepochybne viedlo k úplnému upchatiu a znefunkčneniu kanála. 

Jedna z poškodených kontrolných šácht I.kanála na lokalite Čierny les.
Naokolo je navezená zemina.

V jednom z vrtov, vzdialenom od kanála cca. 50 m v smere prúdenia podzemných vôd, bola okrem iného zistená značná koncentrácia benztiazolu, špecifickej organickej látky, pochádzajúcej z výrobne gumárenských prísad Sulfenax, jedinej, ktorá na území Istrochemu ostala v prevádzke. Jej charakteristický zápach dôverne poznajú hlavne obyvatelia Ružinova v oblasti Tomášikovej ulice, teda pozdĺž trasy I.kanála, ale tiež napríklad obyvatelia lokality Žabí Majer v blízkosti areálu spomínanej výrobne Sulfenax, pričom jeho zdrojom je odvodňovací kanál dažďových a podzemných vôd, vedený pozdĺž železnice smerom na Vajnory.

Tento statný strom v areáli gymnázia na Tomášikovej ul. rastie presne na trase I. kanála, za ním vidno betónový stĺpik s tabuľkou, označujúcou jednu z kontrolných šácht, skrytú v živom plote. Korene tohto stromu možno už prerastajú do telesa kanála. V každom prípade takýto strom nemá v ochrannom pásme potrubia kanalizácie čo robiť.

Smradľavý odvodňovací kanál na Žabom Majeri, do ktorého je
zaústené betónové potrubie z areálu Sulfenaxu.  

Mimochodom, na lokalite Čierny les sa v minulosti z niekdajšieho ramena Malého Dunaja ťažil štrk a piesok, pričom vzniklo rozsiahle jazero, do ktorého sa následne od 70-tych rokov začal ukladať rôzny odpad. Išlo hlavne o popolček a výpalky z vtedajšej spaľovne, tiež tuhý komunálny odpad a chemický odpad z priemyselných podnikov. Ani tu sa nikto nenamáhal s odizolovaním dna skládky. Po zaplnení jazera sa odpad jednoducho zavozil zeminou. Skládka je v súčasnosti evidovaná ako jedna z mnohých starých environmentálnych záťaží a čaká na sanáciu. Ako darček pre ďalšie generácie. To je ale samostatná kapitola.

Výsledky meraní z vrtov na lokalite Čierny les napokon prispeli k zrodu rámcového projektu geologickej úlohy so zameraním na geologický prieskum vybraných pravdepodobných environmentálnych záťaží, ktorý v r.2016 vypracovala Sekcia geológie a prírodných zdrojov Ministerstva životného prostredia a v rámci ktorého sa v súčasnosti realizujú pozdĺž trasy I. kanála vrtné a vzorkovacie práce. Stupeň priority I. kanála chemických odpadových vôd ako environmentálnej záťaže bol vyhodnotený ako vysoký a ohrozenie podzemnej vody ako vysoké až veľmi vysoké, nakoľko sa jedná o zraniteľné územie (obytné zóny, administratívne budovy, záhradky). V projekte sa taktiež konštatuje, že okrem vysokých koncentrácií benztiazolu boli v odpadovej vode zistené aj vysoké koncentrácie chloridov a amoniaku a taktiež široká škála nebezpečných chemických látok, aj keď v relatívne nízkych koncentráciách.

Určite je lepšie neskoro, ako nikdy, ale aj tak je to v podstate „chytanie koňa za chvost“, či je to I.kanál chemických odpadových vôd, alebo Vrakunská skládka. Čím dlhšie sa problém odkladal, tým viac peňazí pohltí a tým bude zložitejšie ho riešiť. Teraz už nejde o to, aby nejaká spoločnosť oblafla úrady v mene nejakého strašne dôležitého biznisu, alebo aby štátni úradníci mali pri svojich štátnych platoch svätý pokoj a nemuseli riešiť pálčivé problémy. Teraz tu máme reálne ohrozenie zdrojov pitnej vody pre Bratislavu i pre celý Žitný ostrov a v konečnom dôsledku ohrozenie zdravia ďalších generácií. Tu už dávno prestala sranda, aj keď spoločnosť sa evidentne ešte stále baví.

Ale zrejme už nie dlho...

P.S.:

Poznám Istrochem už dlhé roky. Nielen ako jeho bývalý zamestnanec, ale aj ako absolvent bývalého odborného učilišťa pri CHZJD, na ktorom som okrem maturity absolvoval prax v chemickom laboratóriu a v niekoľkých výrobných prevádzkach, v plášti či v montérkach, dokonca aj s respirátorom na tvári. To ešte fabrika bežala naplno. Bola to vlajková loď chemického priemyslu v bývalom Československu, hrdá, slávna. Vtedy by ma ani vo sne nenapadlo, akú obrovskú cenu za toto všetko raz budeme musieť zaplatiť. To nie je len I. kanál chemických odpadových vôd, či Vrakunská skládka. Celý obrovský areál fabriky, dnes už prázdny a nevyužívaný, je kontaminovaný a okrem ruín budov a hromady železného šrotu sa podľa všetkého aj tu nachádza zavezený chemický odpad. Aj tu bude sanácia územia stáť milióny. Alebo tu jednoducho ponecháme prirodzený vývoj rastlinných a živočíšnych spoločenstiev, aký prebieha napríklad v oblasti Černobylu. Bolo by to určite zaujímavejšie, ako upratovať ten nehorázny bordel po našich otcoch a dedoch, ktorí boli na svoju fabriku takí hrdí.

Foto:  S.Klaučo, P.Vyskočil

Použité zdroje:
- Klaučo, S., Vyskočil, P.: Overenie aktuálneho stavu I. kanála chemických odpadových vôd Duslo a.s., odštepný závod ISTROCHEM, Bratislava na lokalite Čierny les a návrhy. Expertízna štúdia. Bratislava, 2015. 

- RÁMCOVÝ PROJEKT GEOLOGICKEJ ÚLOHY GEOLOGICKÝ PRIESKUM VYBRANÝCH PRAVDEPODOBNÝCH ENVIRONMENTÁLNYCH ZÁŤAŽÍ. MINISTERSTVO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Sekcia geológie a prírodných zdrojov Nám. Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava, 2016.