Devínska
Kobyla predstavuje jeden z najzaujímavejších kopcov na Slovensku.
Na jeho západnej strane sa nachádza národná prírodná
rezervácia, ktorú poznáme ako svahovitý a prevažne lúčny až
stepný terén s množstvom vzácnych druhov rastlín a živočíchov.
Tento biotop však nie je prirodzený, vytvoril ho človek. A človek
sa rozhodol ho zachrániť. Nielen pred nedisciplínovaným
návštevníkom, ale aj pred samotnou prírodou.
O
Devínskej Kobyle je k dispozícii množstvo publikácii a článkov,
kde sa môžeme dočítať, čo všetko je tu vzácne. A je toho
dosť. Aby však človek pochopil súvislosti, treba sa pozrieť do
histórie tohto územia. Pôvodne rástli na západných svahoch
Devínskej Kobyly teplomilné dubové a dubovo-hrabové lesy. To bol
pôvodný a prirodzený biotop. Potom prišiel človek, vyrúbal lesy
a následne niekoľko storočí toto územie využíval, vypaľoval, kosil a
pásol tu kozy a ovce. Začali s tým už v 4. storočí pred n.l.
Kelti, o 500 rokov neskôr Rimania, ktorí tu dokonca nejaký čas
pestovali vinič, a po nich Slovania. Takto sa tu namiesto lesa
udržiavali prevažne lúky, pasienky a skalné stepi. Za ten čas si
tu našlo domov mnoho vzácnych druhov rastlín a živočíchov,
ktorým takáto zmena vyhovovala. Vznikli tu tzv. xerotermné (t.j.
teplomilné a suchomilné) lúčne spoločenstvá. V polovici
minulého storočia obhospodarovanie tohto územia postupne zaniklo a
pastviny a xerotermné lúky začali zarastať krovinami a rôznymi
drevinami, vrátane borovice čiernej, ktorá sa tu dokonca umelo
vysádzala. Tým sa však iba urýchlil prirodzený proces návratu
lesa. Svojho času totiž existoval taký ochranársky trend –
zalesniť čo sa dá. Proste hurá, bude les, bude kyslík...
Xerotermné spoločenstvá sa tak začali postupne zmenšovať a
strácať. Príroda si začala pýtať naspäť, čo jej človek
vzal.
 |
| Pohľad na Devínsku Kobylu od Devína |
 |
| Pohľad z Devínskej Kobyly na hrad Devín. |
 |
| Sandberg... |
 |
| ... a hniezda včelárika v jeho stenách. |
V
r.1964 boli západné svahy Devínskej kobyly, vrátane významnej
paleontologickej lokality Sandberg, vyhlásené za štátnu (neskôr
národnú) prírodnú rezerváciu (NPR) so 4. stupňom ochrany s
cieľom chrániť hlavne spomínané xerotermné spoločenstvá. Ak
by sa tu vyhlásil najvyšší 5.stupeň ochrany, t.j. bezzásahová
zóna, tak by tu čoskoro zanikol dôvod, pre ktorý bolo toto územie
vyhlásené za NPR. Bezzásahovosť znamená, že je prírode
ponechaná možnosť prirodzeného vývoja bez zásahu človeka. Tak
ako je to v prípade iných rezervácií, či častí národných
parkov.
 |
| Striedanie lúk a lesa. |
Ako
študent Prírodovedeckej fakulty UK som sa zúčastňoval rôznych
ochranárskych akcií. Bavilo ma to, avšak nie vždy mi bolo úplne
jasné, čo robím a prečo to robím. Dosť rýchlo mi však došlo,
že samotné nadšenie pre túto činnosť nestačí. Chodievali
sme samozrejme aj na Devínsku Kobylu. Bolo to začiatkom
osemdesiatych rokov. Dali nám píly a sekery a kázali nám rúbať
borovice. Vraj ak tu chceme na jar obdivovať poniklece, hlaváčiky
a kosatce, borovica musí preč. Organizovalo sa to vždy pred
Vianocami, aby sme si z vyrúbaných borovíc mohli vybrať vianočné
stromčeky.
Priznám
sa, že som pri rúbaní krásnych zdravých stromov nemal dobrý
pocit, ale veril som tomu, že o tom rozhodujú múdrejšie hlavy,
ako je moja. Vtedy som si však vôbec neuvedomoval, že toto už nie
je ochrana prírody, ale zachraňovanie niečoho, čo si tu človek
počas stáročí nechtiac vypestoval. Zachraňovanie nepôvodnej
krajiny pred prírodou samotnou.
 |
| Stopy po výrube drevín. |
 |
| Na niektorých miestach sa vyrúbané dreviny jednoducho nechali šmarené v lese. |
 |
| ..... |
Tie
výruby neboli ani prvé, ani posledné. Naposledy sa uskutočnili v
r.2016 (viď 1) a v r.2020 (viď 2), pričom sa okrem borovice
odstraňovali aj náletové dreviny a kríky. Na túto činnosť by
sa dnes dal napasovať moderný a honostne znejúci termín
„manažment krajiny“, prípadne „integrovaný manažment
krajiny“. Až na to, že v prípade Devínskej Kobyly tu stále
niečo chýba – prirodzená potreba hospodárskeho využitia
územia, vďaka ktorému tu dnes obdivujeme všetku tú vzácnu flóru
a faunu.
Istou
nádejou je opätovné zavádzanie pastvy kôz, ktoré sa tu zatiaľ
pokusne realizuje od r.2013 (viď 3). Po 50-tich rokoch tu teda
začína fungovať niečo, čo bolo po stáročia rozhodujúcim
krajinotvorným prvkom. Veľmi držím týmto snahám palce, aj keď
v tomto štádiu pôsobia dosť rozpačito, nakoľko jednoznačne
nevyplývajú z potrieb miestneho obyvateľstva, či farmárov. Možno
je to len otázka času, kedy bude chov kôz na tomto území braný
vážne. Potom by to už nebolo iba zachraňovanie krajiny, ale jej
riadny manažment so všetkým, čo k nemu patrí.
 |
| Weitov lom. V pozadí vidno prístrešok pre kozy. |
 |
| V čase našej návštevy neboli kozy doma. |
 |
| Ohradené pastviny pre kozy |
 |
| Terén je miestami dosť strmý. |
 |
| Môstik pre kozy ponad turistický chodník |
 |
| Takýmito dômyselnými vrátkami prechádza turistický a zároveň náučný chodník cez ohradené pastviny. |
 |
| Kozie kráľovstvo s informačnou tabuľou. |
V
súvislosti s výrubom borovíc je tiež namieste vedieť o
narastajúcom úhyne borovíc v dôsledku hubových ochorení,
zavlečených na Slovensko zo zámoria, a zníženej obranyschopnosti
borovíc voči týmto ochoreniam v dôsledku klimatických zmien,
vyvolaných aj človekom (viď 4 a 5). Borovica čierna našla na
západných svahoch Devínskej Kobyly ideálne podmienky a z
evolučného hľadiska to bola len otázka času, kedy by sa tu
objavila aj bez umelej výsadby. Okrem toho je borovica – podobne
ako aj iné dreviny - významná aj z hľadiska ochrany pred veternou
a vodnou eróziou, ktorá je na niektorých odlesnených miestach
Devínskej Kobyly pozorovateľná.
 |
| Borovica čierna na kozom pasienku. Tu určite nikomu nezavadzia. |
 |
| Protierózne opatrenie na kozom pasienku. |
Dnes
je rozloha zarastených území zjavne väčšia, ako za našich
študentských čias. Tam, kde boli predtým zarastené lúky, je
dnes hustý mladý les. Možno tu vidieť pár desiatok kôz, ktoré
spásajú relatívne malé a čiastočne odlesnené územie, ohradené
elektrickým plotom. Nepoznám ekonomiku chovu kôz na tomto území,
ale možno by nemuselo ísť o stratovú záležitosť. Ak má mať
chov kôz do budúcnosti zmysel, nemal by sa tu udržiavať len na
báze dobrovoľnosti. V prípade, že sa stáda rozrastú, plocha
tohto územia by sa mala primerane zväčšiť, ale nie viac ako
treba. Najlepšie by bolo pri výrube stromov a krov hodnotnejšie
dreviny ušetriť a zároveň predchádzať nežiadúcej erózii
odlesneného terénu. Naďalej bude nutné mať pod kontrolou
návštevnosť územia, ktorá je hojná. A hlavne koordinovať (či
skôr manažovať) všetko tak, aby toto územie zostalo ako NPR a
aby bolo aj naďalej čo chrániť, nielen zachraňovať.
Takto
nejako si viem predstaviť plnohodnotné a zmysluplné fungovanie
tohto územia.
Foto:
P.Vyskočil (fotografie sú z júla 2020)
Použité
a doporučené zdroje:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára